Advokát JUDr. Weis: Chystá sa Cenzúra 3.0 (alebo o pripravovanej legislatíve k blokovaniu škodlivého obsahu na internete ako legitimizácii cenzúry iného názoru)
Platón mal pravdu keď povedal, že nikto nie je nenávidený viac, ako ten, kto hovorí pravdu. Zrýchľujeme do stavu, ktorý tu už bol dávno pred 89tym rokom. Keď kvôli existencii jedinej právne správnej a možnej línie aplikácie práva, kde tempo a smer udávala matička strana, právo študovali najmä tí, ktorí sa bohužiaľ nevedeli presadiť inak (česť výnimkám), píše vo svojom článku advokát JUDr. Peter Weis..
Dnes 2.11.2022 hlavné správy RTVS vo svojej reportáži uviedli zopár veľmi zaujímavých skutočností. A to, že nová pripravovaná legislatíva k blokovaniu škodlivého obsahu, rozumej iného názoru, už bude legitímna. Počujete správne. Cenzúra bude legitímna. Logicky to znamená, že doteraz nebola.
Vtipnejšie však vyznieva navrhovaný mechanizmus, ktorý má navodiť dojem legitimity. A to je schválenie návrhu na blokovanie škodlivého obsahu Najvyšším správnym súdom SR. T.j. tým súdom, pri ktorom sú už dnes dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti vzhľadom na spôsob, akým boli nominovaní a schválení jeho prví sudcovia a prísediaci. Iným slovami, zdanie legitimity dodá po novom politicky obsadzovaný orgán. A to všetko zaznelo v rámci jednej reportáže. Toľko teda k cenzúre v slovenských podmienkach. Pokus číslo 3.
Ak teda Najvyšší správny súd SR odsúhlasí realizáciu cenzúry v konkrétnom prípade, znamená to, že sa tým mimochodom zabezpečí aj to, že sa dotknutý subjekt nebude môcť dovolať v rámci SR žiadneho prostriedku účinnej právnej nápravy. Nie je to deja vu z p(l)andemického obdobia?
Zrejme sa súčasnej štátnej moci tento model osvedčil a drží sa už vyskúšanej línie. Nemožno nesúhlasiť. Najmä v časoch objavu materiálneho jadra ústavy Ústavným súdom a objavmi novátorských spôsobov procesného zamietania podaní smerovaných na Európsky súd pre ľudské práva.
Zrýchľujeme do stavu, ktorý tu už bol dávno pred 89tym rokom. Keď kvôli existencii jedinej právne správnej a možnej línie aplikácie práva, kde tempo a smer udávala matička strana, právo študovali najmä tí, ktorí sa bohužiaľ nevedeli presadiť inak (česť výnimkám).
Bolo by naozaj načase, aby tento opätovný pokus o zásah do práv garantovaných článkom 10 Dohovoru, ostal iba na papieri. Aby sa k nemu vyjadrovali odborníci z oblasti práva a nie napríklad komik, ktorý si aktuálne zarába ako poslanec NR SR.
Osoby, ktoré sa v reportáži vyjadrovali, opäť vyvolávajú dojem, že ide o pokračujúcu agendu Demokratickej strany Spojených štátov amerických. Rovnako, ako to bolo aj pri prvom návrhu, ktorý bol sprevádzaný rozhorčeným listom Adama Schiffa, amerického demokratického politika spätého s prostredím tajných služieb, ktorý bol pri všetkom podstatnom, čo sa za poslednú dobu niekoľkých rokov vo svete udialo. Pri všetkom podstatnom. Stíha obhospodarovať všetky podstatné agendy. Slobode slova a slobode tlače vo svojom podivnom ponímaní sa venuje už od roku 2006. Na tomto tanečnom parkete nie je žiadnym nováčikom. Zdroj TU. Mimochodom, jeho spätosť so službami sa prejavila aj v našej legislatíve. Americké organizácie s napojením na americké tajné služby identifikujú škodlivý obsah, posunú ho slovenskej SIS, tá ho posunie v utajenom režime NBÚ. Ani samotný subjekt sa nedozvie, prečo ho vlastne vypínajú.
Neviem, ako by z pohľadu” škodlivosti obsahu” bola napríklad braná informácia (názor), ktorá možno nie je až tak hypotetická:
V situácii, keď si Ukrajina od EÚ a SŠA napožičiavala sumárne toľko peňazí, že ich už teraz nie je možné nikdy splatiť,
je možné vyvodiť záver, že je dnes každý obyvateľ Ukrajiny v lepšom prípade postavený pred nasledovnú voľbu:
a) prehra v konflikte a strata štátnosti alebo
b) výhra v konflikte a takmer okamžitý ekonomický default krajiny (predtým sa samozrejme rozoberie všetko, čo má cenu a postačí zápočet na úroky z poskytnutých pôžičiek) a uvrhnutie krajiny do ekonomického paradoxu, ktorý je príznačný pre krajiny rovníkovej Afriky, ktoré sú síce veľmi bohaté, ale všetko bonitné vlastnia zahraničné spoločnosti a predstavitelia armády alebo
c) trvalá emigrácia.
Je takáto úvaha škodlivým obsahom? Kto odpovie áno, má bohužiaľ vážny problém s vnímaním hraníc slobody prejavu.
Platón by sa dnes minimálne uškrnul. Mal totiž pravdu keď povedal, že nikto nie je nenávidený viac, ako ten, kto hovorí pravdu.
Autor: Peter Weis - advokát a konateľ právnickej kancelárie Weis & Partners