Advokát Ribár o ďalších rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva v neprospech Slovenska kvôli pochybeniam OČTK a súdov: „Ďalšie dôkazy, že tvrdenia o MASÍVNOM porušovaní práv obvinených v trestných konaniach nie sú VÝMYSEL!“

Advokát a predseda Občianskeho združenia Za demokraciu a právny štát JUDr. Martin Ribár vo svojom príspevku na sociálnej sieti poukázal na ďalšie 3 rozhodnutia ESĽP, ktoré sú v neprospech Slovenskej republiky.

Milí naši sledovatelia, všetci - opakovane sme vám dali do pozornosti rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva proti Slovensku.

Vo viacerých statusoch a článkoch som uvádzal, že rozhodnutí ESĽP v neprospech Slovenska bude pribúdať. Žiaľ nemýlil som sa a takýchto rozhodnutí pribúda, a podľa mňa ešte len bude pribúdať.

Viacerí politici a niektorí novinári a médiá prezentovali, že tvrdenia o MASÍVNOM porušovaní práv obvinených v trestných konaniach sú iba VÝMYSLOM, a účelovým spochybňovaním práce OČTK a súdov práve zo strany trestne stíhaných osôb.

Rozhodnutia ESĽP v neprospech SR, ktorých však stále pribúda a ja tvrdím, že bude rapídne pribúdať, dávajú za pravdu tým, ktorí tvrdili, že v mnohých trestných konaniach neboli postupy OČTK a súdov v poriadku a súladné so zákonom - a to najmä tých „špecializovaných zložiek“ – zrušenej NAKA a zrušeného Úradu špeciálnej prokuratúry, ale aj Špecializovaného trestného súdu a náväzne aj Najvyššieho súdu SR.

ESĽP vydal 3 rozhodnutia v mesiaci marec a apríl 2025 v neprospech SR týkajúcich sa trestných konaní:

Prípad Kavečanský vs. Slovenská republika TU.

Európsky súd pre ľudské práva 29. apríla 2025 rozhodol, že Slovenská republika porušila právo na súkromie notára Kavečanského, keď počas trestného konania došlo k prehliadke jeho úradu a k zaisteniu elektronických zariadení bez súdneho príkazu.

Kulák vs. Slovenská republika TU.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 3. apríla 2025 rozhodol, že Slovenská republika porušila právo na súkromie advokáta v prípade Kulák proti Slovenskej republike. Sťažovateľ namietal prehliadku jeho kancelárie a zaistenie počítača v rámci trestného konania, začatého v súvislosti s podozrením z úplatkárstva a zneužívania právomocí. Prehliadka sa uskutočnila ešte v októbri 2020 na základe telefonického súhlasu prokurátora.

Krátky vs. Slovenská republika TU.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) 13. marca 2025 časť sťažnosti zamietol, avšak v časti jej vyhovel a rozhodol, že konanie o ústavnej sťažnosti, ktorú sťažovateľ v súvislosti s jeho väzbou podal a ktoré trvalo pred Ústavným súdom Slovenskej republiky jeden rok, jedenásť mesiacov a sedem dní, nespĺňalo požiadavku urýchlenosti. Preto konštatoval porušenie Dohovoru.

Žiaľ, vyzerá to tak, že tých rozhodnutí ESĽP v neprospech Slovenska budú časom desiatky..

Stane sa Slovensko naozaj smutným negatívnym „rekordérom“ v počte rozhodnutí ESĽP o porušovaní základných práv a slobôd obvinených v trestných konaniach?

Natíska sa však jedna veľmi PODSTATNÁ OTÁZKA:

Ponesie vôbec „niekedy NIEKTO“ za tie masívne porušovania základných práv a slobôd obvinených v trestných konaniach na Slovensku ZODPOVEDNOSŤ?

Milí naši sledovatelia, vyjadrite prosím v komentároch Váš názor:

Bude podľa vášho názoru pribúdať rozhodnutí ESĽP v neprospech SR ohľadom trestných konaní vedených na Slovensku v ostatnej dobe? Ak si myslíte, že áno – z akého dôvodu ?

Aká je vaša dôvera v spravodlivosť v trestných konaniach vedených na Slovensku ?

Ponesie „niekedy NIEKTO“ na Slovensku za toto zodpovednosť ?

Zdroj: Facebook Za právny štát / InfoVojna