Advokát Weis: Ficova vláda nemyslí vyšetrovanie kovidu vážne
Vláda sa napriek kritike veľkej časti odbornej verejnosti rozhodla ísť cestou amnestovania priestupkov spáchaných počas plandémie. Zámerne akcentujem slovo “spáchaných”, pretože táto cesta v sebe zahŕňa automaticky uznanie, že sa priestupok stal, ale akoby sa iba odpúšťa a prípadná pokuta sa vracia, konštatuje vo svojom článku okrem iného právnik JUDr. Peter Weis.
Skutky tejto vlády nekorešpondujú s činmi. Toto tvrdenie podložím konkrétnym dôkazom. A nebudem rozoberať dôvody, prečo tomu tak je.
Vláda sa napriek kritike veľkej časti odbornej verejnosti rozhodla ísť cestou amnestovania priestupkov spáchaných počas plandémie. Zámerne akcentujem slovo “spáchaných”, pretože táto cesta v sebe zahŕňa automaticky uznanie, že sa priestupok stal, ale akoby sa iba odpúšťa a prípadná pokuta sa vracia.
Všetko v praxi nasvedčuje tomu, že vláda SR túto tému berie výlučne iba ako tému politickú. Využíva mediálny priestor na to, aby uspokojila náplasťou amnestie voličov, pretože si je vedomá početnosti voličskej základne, ktorá pri kritike opatrení zapojila rácio a nedokázala sa logicky stotožniť s priebežne prijímanými plandemickými opatreniami, ktoré ovplyvňovali negatívnym spôsobom najmä ekonomickú stránku slovenských rodín.
A teraz dôkaz.
Minulý týždeň sa okrem medializovaného prípadu, ku ktorému sa vyjadril aj splnomocnenec vlády MUDr. Kotlár, na Správnom súde v Banskej Bystrici prejednával ešte jeden nemedializovaný prípad. Takisto šlo o vojaka. Jeho meno zachováme v anonymite. Bol disciplinárne potrestaný a prepustený zo služobného pomeru za to, že odmietol ísť ako asymptomatický zdravý človek na nariadený PCR test (rok 2021).
Na správnom súde sa právny zástupca Ozbrojených síl SR vyjadril, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a neexistujú dôvody, aby boli zrušené. S tým sa správny súd aj stotožnil.
Šlo o právneho zástupcu tých Ozbrojených síl SR, ktoré de iure podliehajú koncepčne vrátane ich vnútorného členenia vo významnej miere vláde SR a ministrovi obrany.
Správny súd sa vysporiadal s vecou prísne formálne s tým, že nijako nemal potrebu odôvodniť zvolenie najprísnejšej formy potrestania vojaka, teda prepustením zo služobného pomeru. Pritom v danom čase bolo evidentné, že tieto formy “tichého”, ale spravodlivého odporu vojakov boli potláčane exemplárne, aby si to iní vojaci rozmysleli. A nešlo len o vojakov. Išlo o vyhľadávanie a realizovanie exemplárnych prípadov naprieč celou verejnou správou. Za účelom zjednania poslušnosti s dodržiavaním akéhokoľvek budúceho opatrenia bez potreby realizovania testu proporcionality.
Proporcionalita znamená akési vyvažovanie rôznych práv, nemá jedno apriori potláčať druhé a ak áno, musí to byť veľmi dobre odôvodnené. Správny súd to koniec koncov aj sám v stručnom odôvodnení potvrdil, že vojak bol prepustený najmä za svoje správanie a prepustenie zo služobného pomeru nevníma ako sankciu s poukazom na rozhodnutie iného rozhodnutia súdu vyššieho stupňa, ktoré vníma tento súd ako skutkovo a právne rovnaké (čomu je ťažké uveriť práve z dôvodu neexistencie predošlej skúsenosti s plandémiou na území SR).
Správny súd iba použil všeobecnú mantru existencie nadradeného verejného záujmu v podobe ochrany verejného zdravia. čo je v podstate chimerický, nepolapiteľný pojem. Existuje iba zdravie konkrétneho človeka, ktoré je chránené Dohovorom o biomedicíne, pričom tzv. verejné zdravie je púha matematická štatistika o stave chorobnosti populácie na nejakom území.
Podrobiť sa testovaniu PCR, aj keď to bolo v rozpore s akoukoľvek logikou, bolo podľa súdu vecou služobnej disciplíny. Pritom bolo preukázané, že testy, ktoré boli v tom čase používané, by vedeli namiesto kovidu signalizovať pozitivitu vodnej pary vo vedľajšej miestnosti. A toto malo byť vecou verejného záujmu? Inými slovami, aj prípadný nezakonný, ale nariadený zásah do telesnej integrity vojaka by mal byť posudzovaný ako porušenie disciplíny? A teda bezhraničná poslušnosť vojaka a poslúchanie rozkazov má prednosť pred jeho individuálnymi právami podľa Dohovoru?
Ešte inými slovami a ad absurdum by vojakovi mohlo byť nariadené byť testovacím subjektom v akomkoľvek pokuse. Samozrejme vo verejnom záujme. Nepáči sa? Prepustiť.
Ak je to tak, prečo sa mladým, ktorí chcú do ozbrojených síl, nevysvetľuje, že sa s nimi ráta iba ako s mysliacimi robotmi? A že vstupom do armády sa ich telo stáva de facto majetkom všetkých a naloženie s ním je podriadené verejnému záujmu, ktorý však nepodlieha náležitému prieskumu. Že okrem rozkazov nič neplatí. A hlavne, že to platí aj mimo času vojny, stačí akési ohrozenie. Včera to bola plandémia, zajtra to môže byť pod zástavou klimatickej zmeny.
Toľko k dobrému úmyslu vlády SR nájsť riešenie na dobu plandémie. Neurobili doposiaľ nič. Respektíve urobili jedno veľké NIČ. Poskytli akurát náplasť tým, ktorí o to nestoja a tí, ktorí šli príkladom, ostali exemplárne potrestaní a na periférii.
V praxi naďalej orgány verejnej správy inštruujú svoje podriadené organizácie, aby dokonali dielo predošlej vlády. A to sa im darí. Bez mediálnej pozornosti. Vyššie uvedené je dôkazom.
Otázka znie: Oklamali alebo sklamali? Iba jedna odpoveď je správna. Vyberte si sami.
Autor: Peter Weis - advokát a konateľ právnickej kancelárie Weis & Partners
Zdroj: Advokátska kancelária Weis & Partners / InfoVojna