Bývalý politik a diplomat Peter Weiss o národnoštátnej dileme a potrebe vlády národnej záchrany, ktorá vníma Slovensko očami jeho občanov

Vláda širokej koalície si vyžaduje jasnú politickú víziu a o ňu opreté líderstvo, aby popri obnove ekonomickej konvergencie s EÚ umožnila riešenie prezretých problémov, píše vo svojom hodnotiacom článku bývalý šéf Strany demokratickej ľavice a diplomat Peter Weiss..

Slovenská republika si onedlho pripomenie 30. výročie od okamihu, čo sa po pokojnom, ústavnom rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky stala samostatným, nezávislým a zvrchovaným účastníkom medzinárodných vzťahov.

Aj keď vlastný štát nie je pre národ jedinou hodnotou, je hodnotou ústrednou. Je vyvrcholením emancipačných úsilí národa a zároveň hlavným nástrojom jeho pokroku v oblasti kultúrnosti, kvality života a medzinárodnej poznateľnosti a prestíže.

V geopolitických turbulenciách bez konsenzu

Hlavnou úlohou štátu je vytvárať podmienky, aby jeho teritórium bolo dobrým a bezpečným miestom na život jeho občanov. 30. výročie osamostatnenia preto nie je len symbolický dôvod pripomenúť si, v akom reálnom stave sa náš štát nachádza. Je to aj dôvod vyslovene praktický.

Vnútorná a zahraničná politika SR sa tvorí v období bezprecedentnej multikrízy a v situácii, keď ruská agresia voči Ukrajine rozmetala medzinárodné usporiadanie, ktoré bolo založené Helsinským aktom v r. 1975. Európska únia, ktorej členským štátom SR je, sa dostala do geopolitických turbulencií, ktoré budú testom jej súdržnosti. Preveria aj silu eurozóny a našej meny – eura.

Dodajme, že schválením Bezpečnostnej stratégie SR v r. 2020 sa ukončilo viac ako dvadsaťročné obdobie zahraničnopoli­tického a bezpečnostného konsenzu, ktorý panoval medzi relevantnými politickými stranami. Tento dokument totiž medzi faktormi utvárajúcimi našu národnú bezpečnosť odsunul až na druhé miesto Európsku úniu a na prvé miesto dal USA.

Pritom naším životným priestorom je z hľadiska obchodnej výmeny, ekonomických väzieb a fungujúceho záväzného právneho systému jednoznačne EÚ. Napríklad naša hospodárska závislosť od Nemecka je mnohonásobne vyššia než od USA.

Vnímanie SR vlastnými občanmi

Ďalším faktorom vedúcim k zamýšľaniu sa nad vývojovou trajektóriou našej vlasti a novým definovaním našich národnoštátnych záujmov je vnímanie Slovenskej republiky očami jej občanov.

Kontinuálny výskum agentúry Median na 8-tisícovej vzorke v r. 2021 priniesol znepokojujúce odpovede na otázky týkajúce sa kondície nášho štátu:

Na konštatovanie „SR patrí medzi slobodné a nezávislé štáty“ odpovedalo pozitívne iba 37,2 % respondentov.

S tézou, že „v súčasnom období je naša krajina v kríze“ súhlasilo 66,9 % opýtaných.

S názorom, že „sloboda je u nás už neohroziteľná“ súhlasilo iba 26,7 %, nesúhlasilo 38,9 %.

S tézou „s vývojom republiky som spokojný“ súhlasilo 18,8 %, nespokojných s vývojom bolo 43,8 %.

S tvrdením, ž „SR presadzuje správny smer zahraničnej politiky“ súhlasilo 30,5 %, nesúhlasilo 32,1 %.

S konštatovaním, že „dnešná politika je plná úplatkov a podvodov“ súhlasilo 63,1 %.

S výrokom, že „morálne zásady ťažko nachádzajú uplatnenie v dnešnej politike“ súhlasilo 54 %, nesúhlasilo len 13,5 %.

S prognózou, že nám „bude trvať viac ako 10–15 rokov, než dostihneme západné krajiny“, súhlasilo 57,6 %.

S výrokom, že „naša spoločnosť robí málo pre starých ľudí“ súhlasilo 60,8 %.

S výrokom, že „demokracia môže byť v našej krajine ohrozená“, súhlasilo 60,8 %.

Výskum priniesol aj dve otázky o vnímaní ponovembrového vývoja.

Na výrok „s vývojom, ktorý prebehol po novembri, som celkom spokojný“ odpovedalo kladne 30,8 %, záporne 33,9 %.

Na tvrdenie „situácia v našej krajine je lepšia ako v r. 1989“ odpovedalo pozitívne 42 %, negatívne 27,1 %.

Bolo by možné uviesť aj ďalšie znepokojivé údaje z tohto výskumu svedčiace o zlom obraze SR a jej politiky v očiach jej vlastných občanov, o istej dezilúzii z vlastnej samostatnej štátnosti, ktorá sa prejavuje aj veľkou pohotovosťou významných kategórií ľudí emigrovať do iných štátov EÚ.

Ako z marazmu

Niet pochýb o tom, že je narušená sociálna súdržnosť našej spoločnosti v dôsledku sociálnej deprivácie väčšiny jej členov, intenzívnych kultúrnych vojen, narastajúcej politickej polarizácie a extrémizmu.

V podmienkach dlhodobo slabého pestovania identity s vlastným štátom a vlastenectva sa stratila schopnosť dosahovať aspoň minimálnu mieru politického a širšieho spoločenského konsenzu potrebného na presadzovanie strategických dlhodobých politík štátu a záujmov celej spoločnosti. Podobného konsenzu, aký nás v roku 1998 vrátil na trajektóriu európskej integrácie.

Teda sú tu všetky dôvody premýšľať o tom, ako vyviesť slovenskú spoločnosť z politického a morálneho marazmu, v ktorom sa ocitla, ako zastaviť jej úpadok, ako zmeniť smerovanie SR, ako definovať základné národnoštátne záujmy, na ktorých by sa mal vybudovať onen politický konsenzus.

Slovensko potrebuje znovu vládu národnej záchrany v podobe širokej koalície, ktorá obnoví ekonomickú konvergenciu s EÚ a umožní riešenie prezretých problémov. To vyžaduje jasnú politickú víziu a o ňu opreté líderstvo.

Základnou dilemou, pred ktorou stojí slovenská spoločnosť 15 mesiacov pred voľbami, je dilema medzi politikou kompetentných vecných riešení na základe novej spoločenskej dohody a politikou kultúrnych vojen a revanšu.

Zdroj: pravda.sk