Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Peter Tóth o trampotách vládnej koalície a možnosti spojenia niektorého hlasovania s vyslovením dôvery vlády

Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojejj glose komentoval situáciu vo vládnej koalícii poznačenú konfliktom medzi SNS a odídencami z poslaneckého klubu Slovenskej národnej strany na čele s Rudolfom Huliakom, ale aj prístupom poslanca strany Hlas - Samuela Migaľa.

Problém Národnej koalície zrejme nemá priamočiare riešenie. Predstavme si, že by Smer a Hlas vyšli v ústrety Rudolfovi Huliakovi a súhlasili by s vymenovaním jeho kandidáta za ministra životného prostredia. Ako by sa zachovali SNS a Tomáš Taraba? Koalícia by zrejme mala namiesto troch až siedmich nespokojných poslancov.

Ak má prísť riešenie z tejto strany, musia dosiahnuť kompromis Andrej Danko a Rudolf Huliak. Možno by sa dal tento problém vyriešiť pridelením inej chrumkavej sinekúry NK. Čo by to mohlo/malo byť? Netuším.

Ako je už jasné niekoľko týždňov, problémom nie je len NK, ale aj poslanecký klub Hlasu, menovite Samuel Migaľ. Netuším, kto to je, vraj donedávna jojkal v akomsi televízore.

Nie je jasné, či Hlas dokáže upratať Samuela Migaľa. Ak sa poslanec rozhodne robiť samostatnú politiku, nikto mu v tom nebude schopný zabrániť. Aj jemu môžu ponúknuť nejaký post mimo parlamentu a vymeniť ho za náhradníka. Vychádzajme však z toho, že Samuel Migaľ sa mandátu nevzdá a bude ho vykonávať natoľko autonómnym spôsobom, že s ním jednoducho koalícia nebude môcť rátať. Čo potom?

Predčasné voľby. Lenže kto chce v súčasnosti predčasné voľby? Domnievam sa, že na ich vypísanie by sa nenašlo 90 hlasov prinajmenšom najbližších šesť mesiacov. Dajme tomu, že Smer aj PS sa cítia dostatočne sebavedomo na to, aby si trúfli ísť do volieb, bárs aj hneď zajtra. Spolu by mali 75 hlasov. Na vypísanie predčasných volieb by potrebovali ďalších 15.

Kto by ich dodal? Hlas? Možno. SNS, SaS, KDH a šialenec z Trnavy majú množstvo dôvodov obávať sa o výsledok. Preto by prinajmenšom niekoľko mesiacov otáľali a hrali by sa (SaS a KDH) na zostavovanie nejakej alternatívnej parlamentnej väčšiny v spolupráci s prípadnými dezertérmi z Hlasu.

Neistote sa dá predísť spojením niektorého hlasovania s vyslovením dôvery vláde. Samuel Migaľ aj NK zahlasujú za, bude potvrdená parlamentná väčšina a prinajmenšom opticky bude problém zaretušovaný. Lenže hneď v januári sa situácia môže vrátiť naspäť do starých koľají, Národná Koalícia aj Samuel Migaľ budú strečkovať.

A potom čo? Ak by som bol v koži PS, určite by som Smeru nehádzal záchranné koleso dohodou o predčasných voľbách. Naopak, nechal by som koalíciu dusiť sa vo vlastnej šťave. Na Facebooku by stačilo uverejňovať zostrihy škriepok SNS s NK, disidentských vyjadrení Samuela Migaľa a jalových vyhlásení straníckych lídrov po bezvýsledných koaličných radách.

Čím dlhšie by takýto stav trval, tým viac by boli znechutení voliči súčasnej vládnej koalície. Z toho by profitovali predovšetkým PS, Republika a teoreticky aj Demokrati. V takom prípade by sa Robert Fico asi usiloval čo najrýchlejšie zbaviť vládneho chomúta a zodpovednosť za politický chaos by zrejme zavesil na krk Petrovi Pellegrinimu. (Nebolo by to však jednoduché.) Prezident by si mohol po vzore Zuzany Čaputovej postaviť svoju vládu. Aj táto alternatíva je možná, avšak aj s ňou je spojených množstvo neznámych a neistôt.

V každom prípade súčasná dynamika vzťahov v koalícii je dlhodobo neudržateľná. Dá sa riešiť, ale zatiaľ to vyzerá biedne. Uvidíme.

Zdroj: Facebook Ďateľ / InfoVojna