Chmelár o potrebe vlády mierovej koalície na Slovensku: V čele štátu potrebujeme mierotvorcov, ktorí budú navrhovať diplomatické iniciatívy a vyvíjať tlak na obe strany, aby boli ochotné sadnúť si za spoločný rokovací stôl. Nie chváliť sa ako Heger, že sme ako užitoční idioti prví prisľúbili poslať stíhačky

Odvolaná vláda je pod jej najprísnejšou kontrolou, bez jej súhlasu nemôže Hegerov kabinet nakúpiť ani toaletný papier. Ústava SR veľmi jasne hovorí, že ak hlava štátu odvolá vládu, poverí ju dočasným vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády. Takáto odvolaná vláda však nesmie rozhodovať „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“. Na toto je potrebný predchádzajúci súhlas prezidentky republiky, pripomína vo svojom článku publicista, politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár..

Slovenskú politiku ovládol bezbrehý alibizmus a mystifikácia do takej miery, že moderátori diskusných relácií tie lži už nestačia ani len registrovať a nechávajú vládnych politikov úctivo a bez námietok šíriť také množstvo nezmyslov a bezočivých klamstiev, že v normálnej krajine by ich to diskvalifikovalo na výkon akejkoľvek funkcie. Mnohí ma prosíte, aby som reagoval na to alebo ono, ale toto je (presnejšie: mala by byť) rutinná práca žurnalistiky, preto nechápem, prečo nežiadate novinárov, aby si poriadne a poctivo robili svoju prácu. Chcem svoj život stráviť užitočnejšie ako vyvracaním bludov našich politických bájkarov a rozprávkarov. Mňa už nezaujíma, čo povie Ezop Heger, lebo jeho vyjadrenia sa pravidelne míňajú s realitou. Už dávno nekomentujem, čo si zasa navymýšľal Hans Christian Krajniak, pretože keď zahlási, že mu dôchodcovia ďakujú za to, čo pre nich robí... také táraniny mu predsa viete z vlastnej skúsenosti vyvrátiť aj sami.

Oveľa viac ma zaujímajú situácie, kedy politici klamú svojich voličov sofistikovane, zlomyseľne a podlo, takže na odhalenie ich falošného správania potrebujete niekoľko vysvetľujúcich poznámok. Zuzana Čaputová za tie necelé štyri roky vo funkcii ukázala, že nedisponuje nielen skúsenosťami, ale ani patričnými vedomosťami a štátnickým umom, ktorý by jej umožňoval byť silnou prezidentkou. Vláčená vlastnými poradcami a zahraničnými záujmami nedokáže hrať vlastnú hru, ale iba vykonáva priehľadné pokyny silnejších mocenských kruhov. Preto sa pri každom závažnom rozhodnutí, pri ktorom by mali občania Slovenskej republiky cítiť, že hovorí a koná v ich mene, krúti ako červík v piesku. Ak sa prezidentka Čaputová vyhovára, že rozhodnutie vlády o poskytnutí stíhačiek Ukrajine nepodlieha jej súhlasu, tak vedome klame. Odvolaná vláda je pod jej najprísnejšou kontrolou, bez jej súhlasu nemôže Hegerov kabinet nakúpiť ani toaletný papier. Ústava SR veľmi jasne hovorí, že ak hlava štátu odvolá vládu, poverí ju dočasným vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády. Takáto odvolaná vláda však nesmie rozhodovať „o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky“. Na toto je potrebný predchádzajúci súhlas prezidentky republiky.

Heger s Matovičom sa zastrájajú, že zmenia ústavu. Tak po prvé neverím, že sa na takéto svinstvo nájde 90 poslancov a po druhé považujem to za politické hulvátstvo a ústavné barbarstvo, pristupovať k základnému zákonu štátu s takouto neúctou. Zuzana Čaputová by to všetko mohla zaraziť, ale jej alibizmus nepozná hraníc. Nepochybujem o tom, že keby mohla, sama by tie stíhačky šla zaniesť Zelenskému, ale je taká zbabelá, že svoje skutočné želanie ani nedokáže otvorene sformulovať. Je absurdné vyhovárať sa, že túto otázku musí riešiť vláda s ústavnými právnikmi. Nemusí. Je to jej kompetencia prezidentky a hlavnej veliteľky ozbrojených síl buď zaraziť tento šialený nápad okamžite alebo sa obrátiť na ústavný súd. Prečo to v tomto prípade neurobila? Lebo sa spolieha na to, že si vláda nájde lojálnych ústavných právnikov, ktorí jej na rozdiel od iných potvrdia, že to urobiť môže.

Ak bude Zuzana Čaputová v rozpore s ústavou aj naďalej tvrdiť, že vláda nepotrebuje jej súhlas na rozhodnutie o takejto zásadnej otázke zahraničnej politiky (a všetci sa zhodujú na tom, že dodanie bojových lietadiel jednej zo strán vojnového konfliktu, na čo si netrúfajú ani Spojené štáty, takouto zásadnou otázkou je), ak nebude konať v zmysle svojich právomocí a v rozpore s ústavou ich prenechá vláde, potom ju musím upozorniť, že vedomé porušenie základného zákona štátu je podľa čl. 107 Ústavy SR jedným z dvoch dôvodov na trestné stíhanie prezidenta republiky. Ak si Zuzana Čaputová nechá skákať po hlave a ponižovať sa od premiéra Hegera slovami, že „pani prezidentku do toho nemusíme zapájať“, je to jej osobná hanba a ukážka jej vlastnej slabosti. Ale ak ide vedome proti zneniu ústavy, to už nie je jej súkromná záležitosť, ale trestný čin, pri ktorom parlament môže podať obžalobu na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorého rozhodnutie by znamenalo stratu jej funkcie prezidentky i spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.

Žiaľ, podobne alibisticky sa v poslednom čase správa aj Peter Pellegrini. Hlas-SD nepripojil podpisy svojich poslancov k zvolaniu mimoriadnej schôdze parlamentu, ktorá by mala zaviazať vládu, aby žiadne stíhačky Ukrajine neposkytovala. Jej líder sa vyhováral, že keď to podporí NATO, podporia to aj oni, lebo si vraj ctí „medzinárodné záväzky“... Nerád poúčam bývalého premiéra o medzinárodnom práve, ale nech mi ukáže ten článok Severoatlantickej zmluvy, ktorý nás zaväzuje poskytovať zbrane štátu, ktorý nie je členom NATO. Samozrejme, že je to nezmysel, nič také neexistuje. Je a vždy to bolo suverénne rozhodnutie štátu a je smutné, že tejto právomoci je Peter Pellegrini ochotný vzdať sa a čakať fakticky nie na rozhodnutie aliancie, ale na rozhodnutie Spojených štátov, prípadne Nemecka a Francúzska. To už nie je len alibizmus, to je poškodzovanie našich štátnych záujmov – počkať, ako sa rozhodnú veľmoci a nechať ich to rozhodnúť za nás. A keďže veľmi dobre vieme, kam to smeruje a zahraničnopolitický expert Hlasu-SD Peter Kmec otvorene priznal, že by s odovzdaním našich stíhačiek Ukrajine nemal problém, bolo by od Petra Pellegriniho chlapské, keby urobil to isté, aj keď je to veľmi smutné. Je to totiž ďalší signál, že Hlas-SD sa v budúcej vláde pridá na stranu tých, ktorí podporujú pokračovanie vojny.

Tradične alibistickú hru rozohráva aj hnutie Sme rodina, ktoré je síce právom urazené, že o darovaní stíhačiek premiér nekonzultoval so svojím najdôležitejším koaličným partnerom, ale zároveň dalo ústami Petra Pčolinského jasne najavo, že keď sa tak stane, kollárovci (ako vždy) opäť podržia. No a napokon musím poukázať na typický alibizmus Zuzany Čaputovej aj vo vzťahu k šéfovi diplomacie Rastislavovi Káčerovi. Všimnite si nielen jeho „nešťastné“ vyjadrenia smerom k Maďarsku, ale aj jeho hulvátske a vulgárne vyjadrenia voči politickým oponentom v poslednom období. Takto sa nevyjadruje diplomat, takto sa nevyjadruje ani pohonič, toto je suterénny slovník, ktorý sme tu od čias Jána Slotu nepoznali. A ja si nie som istý, či má pán minister rovnako ako bývalý predseda SNS problémy s alkoholom, ale som si istý, že takéto správanie nemá nič spoločné so slušnosťou, o ktorej tu Zuzana Čaputová toľko moralizuje. Ak ho chráni a ak vo svojom stanovisku vychádzala (nie po prvý raz) z falošného vyhlásenia svojho politického tútora, predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku, že „Rastislav Káčer je dobrý minister, kvalitný odborník a vlastenec, nezaslúži si urážky Igora Matoviča“, popiera tým všetko, čo o slušnosti narozprávala, lebo s výnimkou Jara Naďa niet vo vláde väčšieho hulváta prekypujúceho osobnými urážkami, ako je šéf rezortu diplomacie. Navyše, označiť výhrady voči nemu za predvolebnú kampaň opozície je trápne aj preto, lebo ona je so svojím falošným alibizmom snažiacim sa zapáčiť každému, v nepretržitej kampani prakticky už rok, odkedy zistila, že jej padajú preferencie.

Vývoj na našej politickej scéne a aktivizácia think-tankov napojených na zahraničné zdroje ukazuje, že voľby vôbec nemusia priniesť zmenu k lepšiemu. Spojené štáty už neraz ukázali, že sú ochotné stáť za kýmkoľvek, aj keby to bol skorumpovaný podvodník či zlodej, ak bude dodržiavať tzv. Washingtonský konsenzus a napĺňať globálne záujmy USA. V týchto voľbách nejde o spor medzi konzervatívcami a liberálmi a už vôbec nie o tradičný konflikt pravice s ľavicou. Toto sú zástupné témy. Nejde o nič menšie ako o to, či si vyberieme vojnu alebo mier. Ak chceme priniesť na Slovensko skutočnú zmenu, budúca vláda musí byť mierovou koalíciou. Pre slaboduchých zdôrazňujem – mierovou, nie proruskou, teda takou, ktorá považuje mier za princíp a dáva prednosť diplomacii a budovaniu kultúry mieru pred vojnou, zbrojením a šovinistickým rozoštvávaním národov.

Popri množstve iných klamstiev dnes Eduard Heger vyslovil aj to, že Moskva nechce mierové rokovania, že ich odmietla. Je to ťažké zavádzanie. Rusko včera opätovne vyzvalo na „mierové rozhovory bez akýchkoľvek podmienok“. Je to štandardný postup, takto sa začali mierové rokovania vo viacerých podobných konfliktoch, napríklad počas vojny medzi Irakom a Iránom. Ak chcete zastaviť boje, musíte sa dohodnúť na podmienkach rokovaním, nie podmieňovať rokovania ďalšími podmienkami. Ukrajina však ruský návrh odmietla, lebo ona má vraj Zelenského „mierový plán“, ktorý neukázala Rusku, ale západným spojencom a ktorý ako podmienku mieru požaduje stiahnutie vojsk, obmedzenie cien energie, postavenie ruských predstaviteľov pred súd a garanciu potravinovej bezpečnosti – ak to Moskva nesplní, Kyjev nie je ochotný rokovať. Ale toto nie je mierový návrh, ale ultimátum, čisté vydieranie napísané tak, aby ho Rusko odmietlo.

Preto potrebujeme na čele štátov mierotvorcov, ktorí budú navrhovať diplomatické iniciatívy a vyvíjať tlak na obe strany, aby boli ochotné sadnúť si za spoločný rokovací stôl, nie chváliť sa ako Heger, že sme ako prví prisľúbili poslať stíhačky a spojenci nás rešpektujú. Nerešpektujú, sme pre nich len užitočnými idiotmi. Rešpekt si vymohol maďarský premiér, s ktorým sa v Bruseli stretol ukrajinský prezident, pozorne počúval jeho výhrady a pozval ho do Kyjeva na rokovania. Prečo ste od Čaputovej alebo Hegera doteraz nepočuli žiadne diplomatické návrhy, iba prísľuby vojenskej podpory? Prečo premiér horekuje nad sto miliónmi, ktoré parlament vyčlenil pre hladné deti, ale nevadia mu miliardy na predražené zbrane? Lebo to sú ich priority. Vojna, zbrojenie, militarizmus. Potrebujeme to zmeniť. Potrebujeme sa spojiť so všetkými, ktorí to s mierom myslia úprimne, ktorí sú principiálne proti každej vojne a ktorí to majú hodnotovo vyjasnené. Potrebujeme prebudovať atmosféru v spoločnosti a položiť základy pre vytvorenie kultúry mieru. Žiadajte to od svojich politikov. Buďte nekompromisní a požadujte zmenu ich myslenia. Už žiadne pozičné hry. To najdôležitejšie, čo má spájať budúcu vládnu koalíciu, je MIER. Už nejde len o Slovensko. Ide o prežitie civilizácie.

Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna