Chmelár reaguje na debatu prezidentky SR v RTVS: „Arogancia, pokrytectvo a sebaľútosť. Čaputová sa nikdy, opakujem NIKDY nezastala občanov, ktorých ponižovali, šikanovali a urážali. Výzvy prezidentky proti nenávisti sú výsledkom len jej vlastnej frustrácie a neschopnosti vyrovnať sa s rastúcou kritikou voči svojej osobe. Výkon prezidentského úradu tejto ženy je jedno veľké predstieranie“
Rozoberať väčšinu prázdnych fráz Zuzany Čaputovej nestojí za reč, ale pri niektorých sa predsa len pristavím. Naplno sa totiž pri nich prejavilo jej pokrytectvo. Najodpudzujúcejšou časťou relácie O päť minút dvanásť bol moment, kedy sa Zuzana Čaputová takmer rozplakala pri sebaľútostnom monológu o tom, ako ju nenávidia a ako sa jej vyhrážajú a naznačila, že to je dôvod, prečo treba obmedzovať slobodu prejavu, píše vo svojom článku politický analytik a vysokoškolský pedagóg Eduard Chmelár, ktorý reagoval na debatu prezidentky „tejto krajiny“, ktorej ako hlava štátu „nerozumie“ a ktorej občanov sama vyhecovala sústavným rozdeľovaním spoločnosti už od čias covid-hystérie..
Štátna televízia (lebo RTVS už verejnoprávnou dávno nie je) sa rozhodla zachraňovať upadajúcu popularitu Zuzany Čaputovej a urobila tak mimoriadne nechutným spôsobom. Moderátor prekonal všetky mysliteľné hranice servilnosti (už viem, prečo ho Ľuboš Machaj pred niekoľkými dňami tak chválil) a pri neprofesionálne sugestívnych otázkach sa mu tak triasol hlas, až som sa obával, či sa nezosype.
No najhlbšie klesla tentoraz prizvaná politologička Darina Malová, ktorá sa v hodnotení prezidentky úplne opustila. Označila ju za jedinú političku, ktorá nepolarizuje spoločnosť – hoci jej nedôveruje väčšina občanov, ktorí na prvom mieste uvádzajú práve to, že Zuzana Čaputová polarizuje spoločnosť.
Rozplývala sa, že „s tým málom právomocí, ktoré má, preukázala veľké majstrovstvo“ (v čom, preboha? že nevie využívať ani tie ústavné právomoci, ktoré má k dispozícii?), označila ju za „výbornú právničku“ (až sem počujem ten smiech profesorov práva) a celkovo ste mali pocit, že keby sa tam Zuzana Čaputová objavila, tak sa hystericky rozplače, vrhne sa jej k nohám a bozkáva jej topánky.
Darina Malová sa úplne znemožnila aj ako politologička, keď vyhlásila, že „predčasné voľby neprinášajú nič dobré, lebo väčšinou vyhráva opozícia“ (no to je na demokraciu veru neslýchaná vec, aby vyhral niekto iný, než si želajú extrémni centristi!!!) a že Matovičova vláda „dodržiava demokratické pravidlá“ (to už ani nepotrebuje komentár). Teda pardon, ale ak táto extrémne zaujatá osoba vyučuje budúcich politológov, niekto by jej mal naznačiť, že je čas skončiť. Lebo takáto znôška nezmyslov a absolútna neschopnosť odstupu od skúmaného javu či osoby je príliš zlou známkou nedostatočného rozhľadu aj pre bežného človeka, nieto pre profesorku politológie.
Rozoberať väčšinu prázdnych fráz Zuzany Čaputovej nestojí za reč, ale pri niektorých sa predsa len pristavím. Naplno sa totiž pri nich prejavilo jej pokrytectvo:
Prezidentka sa dušovala, že je veľkou ctiteľkou referenda a že si želá, aby bolo právo vyvolať ním predčasné voľby zakotvené v ústave. Zároveň však arogantne vyhlasuje, že nebude vyzývať na účasť v referende, ktoré by o tom rozhodlo. Presne takto môžete veriť jej falošným slovám o tom, že si neželá úradnícku vládu. Áno, Zuzana Čaputová po nej dlhodobo prahne. To, že splieta plány s liberálmi a progresívcami, ktorí jej dokonca píšu prejavy, nijako neprekvapuje. Ale je možné, že túto pascu prehliadol a nepochopil Peter Pellegrini? Alebo je aj on súčasťou plánov na centristický prevrat, ktorých scenár sa pravdepodobne pripravoval na jednej ambasáde? Chápem, keď sa Hlas usiluje odlíšiť od Smeru (napokon, ich voličská základňa sa dlhodobo od seba vzďaľuje). Ale minimálne od čias, keď Hlas otočil v otázke vojenskej zmluvy s USA a už mu neprekáža, sa pýtam, či si už kúpili aj Petra Pellegriniho a kam touto politikou smeruje.
Najodpudzujúcejšou časťou relácie O päť minút dvanásť bol moment, kedy sa Zuzana Čaputová takmer rozplakala pri sebaľútostnom monológu o tom, ako ju nenávidia a ako sa jej vyhrážajú a naznačila, že to je dôvod, prečo treba obmedzovať slobodu prejavu.
Budem sa opakovať, ale keďže propaganda je čoraz hlučnejšia, je potrebné to neustále pripomínať. Považujem za vrcholne nevkusné až zvrátené, keď sa prezidentka strážená početnou ochrankou 24/7 štylizuje do pozície obete a kriminalizuje nejakého poblúdeného dôchodcu, ktorý v opitosti kadečo natáral, za čo mu vyrazila dvere NAKA, obvinili a odsúdili ho za „nebezpečné vyhrážanie sa“, hoci dotyčný chudák sa po vytriezvení ospravedlňoval a vysvetľoval, že to nemyslel vážne.
Na druhej strane sú tu desiatky z nás, ktorým sa politici, novinári, ale aj kadejakí psychopati vyhrážajú obesením, väzením, vyzývajú na lynč – a polícia to odmieta riešiť. Môže sa Slovenská republika nazývať právnym štátom, ak prezidentku podľa rozhodnutia súdu nie je dovolené nazývať „americkou agentkou“, no bezdôvodné obvinenia bežných ľudí z kolaborantstva, vlastizrady alebo nadávky do „ruských agentov“ priamo v médiách sú nielen tolerované, ale aj podporované?
Zuzana Čaputová sa nikdy, opakujem NIKDY nezastala občanov, ktorých ponižovali, šikanovali a urážali, vo svojom prejave vyzdvihla ako jediného ministra najväčšieho hulváta súčasnej vlády Jaroslava Naďa, no ona sama bude pokrytecky vyzývať na boj proti nenávisti?
Z jej činov jednoznačne vyplýva, že to nikdy nemyslela úprimne, že všetko vzťahuje len na seba a že jej výzvy proti nenávisti sú výsledkom len jej vlastnej frustrácie a neschopnosti vyrovnať sa s rastúcou kritikou voči svojej osobe.
No a napokon oznámila, že o týždeň navštívi vo Vatikáne najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi. Za dva roky je to už po tretíkrát, čím sa stáva pontifik najfrekventovanejšou svetovou osobnosťou, s ktorou sa Zuzana Čaputová stretáva. Je to však zaslúžená pozornosť, ktorej sa slovenskej prezidentke dostáva? Ja sa vôbec čudujem pápežovi Františkovi, že sa necháva prepožičať na takúto propagandu. Zuzana Čaputová iba zneužíva jeho meno na osobný imidž, no v praxi sa jeho posolstvu vzďaľuje a koná v rozpore s jeho odporúčaniami a žiadosťami. Z jeho výzvy v záhrade Prezidentského paláca, aby sa Slovensko stalo posolstvom mieru v srdci Európy, si nevzala nič, podporuje vojnu, rast zbrojenia a dodávky zbraní na Ukrajinu.
Je preto symbolické, že práve dnes hovoril pápež František o tom, aký je alergický na dvojtvárnosť. „Skutočne, drahí bratia a sestry, pokrytectvo je najväčším nebezpečenstvom, pretože môže zničiť aj tie najposvätnejšie skutočnosti. Pokrytectvo je vážnym nebezpečenstvom!“ prihovoril sa dnes veriacim na Námestí sv. Petra.
Kým Zuzana Čaputová odmieta mierové rokovania, pápež pravidelne vyzdvihuje dialóg a pestovanie kultúry stretnutia a dôvery. Dokonca už aj francúzsky prezident Macron a nemecký kancelár Scholz začali hovoriť o tom, že je potrebné dostať Rusko za rokovací stôl a dať mu bezpečnostné záruky – teda niečo, o čom hovorím od začiatku. Iba Zuzana Čaputová zotrváva na stanovisku USA, a takto to treba pomenovať. Preto má jej návšteva vo Vatikáne zmysel iba vtedy, ak jej tam niekto otcovsky vyčistí žalúdok. Inak je to z nej strany iba ďalší prejav farizejstva a neústavnej podpory klerikalizmu – čo je odsúdeniahodné tým skôr, že doteraz odmieta prijať zástupcov sekulárnych humanistov a ignoruje tým takmer štvrtinu občanov bez náboženského vyznania.
Výkon prezidentského úradu tejto ženy je jedno veľké predstieranie. Predstiera, že niečo rieši, predstiera, že niečo ovplyvňuje, predstiera osobnú dôležitosť a predstiera kompetentnosť. Spolu s ňou predstierajú aj všetci tí, ktorí na túto hru pristali.
Je to ako v Andersenovej rozprávke o cisárových nových šatách. Ale niekto už konečne musí zatriasť svedomím spoločnosti a vykríknuť, že to celé je čistý nezmysel a tragikomická fraška. Podobne ako to, že ju medzi „najvplyvnejšími ženami sveta“ tento rok vystriedala mladučká fínska premiérka Sanna Marin.
Zorientovaný pozorovateľ sa zúfalo pýta, za čo, keď táto inak sympatická žienka zatiaľ preukázala iba to, že sa vie dobre odviazať a organizovať skvelé party pre priateľov. Nuž ale možno sa na to pozeráme zo zlého uhla pohľadu. Možno je známkou „vplyvu“ to, keď robíte niečo, čo od vás tí, ktorí riadia svet, očakávajú. A ona síce nevie, kde je sever, ale v burcovaní do vojny sa osvedčila... Strašný svet.
Zdroj: Facebook Eduard Chmelár / InfoVojna