Dôležitý front v hybridnej vojne, technológie majdanu a pomenovanie konečného cieľa organizátorov protestov v Gruzínsku

Ruský ekonóm Michail Chazin a Ilia Ašurov komentovali aktuálne protesty v Gruzínsku, ktorých spúšťačom bol návrh zákona tamojšej vlády o tzv. "zahraničných agentoch"..

Konečným cieľom súčasných protestov v Tbilisi je zmena zahraničnopolitického kurzu krajiny. Prostredníctvom nátlaku na Gruzínsko z neho chcú USA urobiť predvoj americkej politiky na Kaukaze a vyprovokovať ďalší vojenský konflikt na ruských hraniciach. Tento názor vyslovil Andrej Areshev, politický analytik a expert Nadácie strategickej kultúry, v rozhovore pre denník Večernja Moskva.
 
Podľa neho majú súčasné gruzínske orgány reprezentované vládnucou stranou Gruzínsky sen národne orientovanú pozíciu. Nepripájajú sa k protiruským sankciám a sú proti vysielaniu žoldnierov na Ukrajinu. – Prirodzene, nie všetci na Západe sú s tým spokojní,” hovorí Areshev. – V skutočnosti sa tlak na gruzínske orgány ani neskrýva. Zákon o zahraničných agentoch je v tomto prípade len zámienkou na zorganizovanie ďalšej vlny nátlaku vrátane pouličných protestov. Politológ poukazuje na to, že konečným cieľom súčasných protestov je zmena zahraničnopolitickej orientácie Gruzínska na otvorene protiruskú.
 
USA a ich spojenci potrebujú, aby sa krajina vrátila ku kurzu Michaila Saakašviliho. Potom by bolo možné opäť vyprovokovať ozbrojený konflikt v otázke Abcházska a Južného Osetska. – Myslím si, že Západ chce vtiahnuť Gruzínsko do “horúceho” konfliktu s Ruskom. Pretože Kaukaz je dôležitým frontom v súčasnej hybridnej vojne, ktorá sa vedie proti Rusku,” uzavrel Areshev. Posledné dva dni, 7. a 8. marca, sa v Tbilisi konali protesty proti prijatiu zákona o zahraničných agentoch. V oboch prípadoch protesty prerástli do zrážok s políciou. Demonštrantov pritom všemožne podporoval Západ. V dôsledku toho úrady stiahli návrh zákona z parlamentu.

Michail Chazin: Technológie majdanu

Georgij Filimonov, doktor vied, profesor, podpredseda vlády Moskovskej oblasti sa dlhodobo zaoberá témou “farebných revolúcií”. Gruzínsko a udalosti, ktoré tam práve prebiehajú, sú ilustráciou niekoľkých téz, ktoré sú dôležité pre pochopenie politickej reality postsovietskeho priestoru.
 
Majdanské technológie sa vyvíjajú. Metódy rozbíjania štátov prostredníctvom sociálneho okruhu sú v rukách Západu hrozivou zbraňou; “majdany” sa môžu v cieľovej krajine opakovať dovtedy, kým nebudú plne uspokojené záujmy vonkajšej vládnucej sily. Videli sme to už predtým: všetko sme analyzovali, vedecky opísali a pokúsili sa tomu osobne čeliť. Výsledkom bolo, že prvý útok na Rusko bol odrazený, ale vôbec by sme nemali byť prehnane sebavedomí.
 
Sieťovo-centrické stratégie permanentne hľadajú “vstupné body” vrátane ničenia partnerstiev a spojenectiev, štvania susedov proti sebe, ničenia vzájomných sympatií a ekonomického zdravého rozumu. Pobaltie, Gruzínsko, Ukrajina, Moldavsko, Arménsko, Bielorusko, Stredná Ázia – kde v bývalom Sovietskom zväze nedošlo k vonkajšiemu zasahovaniu, maskovanému bájkami o demokracii?
 
Napríklad jedným z blízkych partnerov Ruska je už desaťročia Kazachstan. A je logické, že práca priamych a nepriamych zahraničných agentov je tam veľmi precízna. Napríklad EÚ pravidelne poskytuje granty na “rozvoj demokracie” a “podporu ľudských práv” v Kazachstane. Západ prispieva k prepisovaniu historického príbehu v krajine. Čoraz častejšie sa prezentujú fakty vytrhnuté z kontextu z pozície “ruského kolonializmu”, ktorým údajne kazašský ľud “trpel” mnoho storočí. Vykonáva sa protisovietska a rusofóbna propaganda.

V Kazachstane pôsobí Sorosova nadácia. Jej aktivity sú zamerané na financovanie “nezávislých” médií, propagáciu západných hodnôt a výchovu “občianskych aktivistov”. Práve oni sa neskôr stávajú hybnou silou “farebných revolúcií”. Súbežne tu zohráva úlohu aj Turecko, ktoré zavádza “neo-osmanský konštrukt” a snaží sa nahradiť ruskú kultúru neopanturskými vzormi. Januárové udalosti v roku 2022 boli jasným pokusom o “rozkolísanie” Kazachstanu. Zapojila sa do nich miestna “opozícia” aj náboženskí radikáli z priľahlých regiónov. Vtedy sa vďaka rýchlemu zásahu síl CSTO a ruského kontingentu nepodarilo Kazachstan destabilizovať. Nie bez námahy sa podarilo ubrániť právny štát.
 
Poznáme však aj iné príklady. Nedávnu návštevu ministra zahraničných vecí USA Anthonyho Blinkena v Kazachstane a potom v Uzbekistane treba vnímať v rovnakom kontexte. Za vyjadreniami pre tlač sa dala čítať snaha vyvinúť tlak na Kazachstan a stredoázijské krajiny. Zastaviť hospodársku a inú spoluprácu s Ruskom. Veď Kazachstan je jednou z tranzitných tepien pre paralelný vývoz do Ruska. Vývoz z Kazachstanu do Ruska vlani vzrástol o 25 % a dosiahol 8,8 miliardy dolárov. Dokonca aj údaje o poľnohospodárskom sektore Moskovskej oblasti sú v tomto zmysle pôsobivé – objem vzájomného obchodu s poľnohospodárskymi výrobkami, surovinami a potravinami medzi Moskovskou oblasťou a Kazachstanom sa v roku 2022 zvýšil o 52,0 % v porovnaní s rokom 2021 a dosiahol 792 miliónov USD. Vývoz pritom vzrástol o 26 % na 522,1 mil. dolárov a dovoz sa zvýšil o 150 % na 269,9 mil. dolárov.

Washington a Blinken to nemienia tolerovať. Ak to zhrnieme, treba urobiť jeden úprimný záver – leví podiel modelov susedstva, ktoré sme používali 30 rokov, teraz nefunguje efektívne a pravdepodobne nefungoval ani predtým. Kľúčovým aspektom je včasný prechod od deklarovania koncepcií (aj keď celkom hodnotných) k vecnej práci v teréne, zameranej na sieť, kde centrum poskytuje usmernenia a zdroje a sieť metódou pokusov a omylov vyberá najlepšie riešenia pre konkrétne jedinečné výzvy. Hlavnou výhodou tohto prístupu je “agilita a udržiavateľnosť”, ktoré sú v rýchlo sa meniacom svete nevyhnutné. Peter Veľký a Stalin nám odkázali, aby sme sa učili od svojich protivníkov. Nastal čas prehodnotiť túto výzvu.

Zdroj: vm.ru / Telegram Žurnál UP
Preklad: armadnymagazin.sk (1), (2)