Francúzsko po vypovedaní obrannej zmluvy sťahuje svojich vojakov z Čadu
Francúzsko už stiahlo svojich vojakov z Mali, Burkiny Faso a Nigeru po vojenských prevratoch v týchto západoafrických krajinách a šírení protifrancúzskych nálad.
Francúzsko začalo v utorok sťahovať svoju armádu z Čadu. Z hlavného mesta N'Djamena odleteli v utorok prvé dve stíhačky Mirage, oznámila to francúzska armáda. Deje sa tak dva týždne po tom, ako čadská vláda vypovedala zmluvu o obrannej spolupráci s Parížom. Informuje o tom agentúra Reuters.
Stíhačky Mirage sa v utorok vrátili na svoju základňu na východe Francúzska, píše Reuters.
Hovorca čadskej armády potvrdil odlet stíhačiek a dodal, že verejnosť bude informovaná o postupnom stiahnutí jednotiek francúzskej armády "až do (ich) definitívneho odchodu".
Agentúra Reuters uvádza, že v Čade sa stále nachádza približne 1000 francúzskych vojakov. Ich odchodom sa ukončí dlhoročná francúzska vojenská prítomnosť v regióne Sahel. Zároveň sa ukončia priame operácie francúzskej armády proti tamojším islamistickým militantom.
Vláda Čadu na konci novembra vypovedala Francúzsku dohodu o vojenskej spolupráci. V krajine pôsobí asi tisícka francúzskych vojakov.
"Je to začiatok návratu francúzskeho vybavenia v Ndjamene," povedal armádny hovorca Guillaume Vernet o odlete prvých lietadiel na základňu vo východnom Francúzsku. Francúzsko má v Ndjamene, hlavnom čadskom meste, veľkú vojenskú základňu a jej menšie posádky sa nachádzajú na severe a východe krajiny.
Aujourd'hui, 2 Mirage 2000D ont quitté la base de N’Djamena pour regagner la France.
— Armée française - Opérations militaires (@EtatMajorFR) December 10, 2024
➡️ Ceci marque le début du désengagement militaire français et l’évolution de la coopération entre le Tchad ???????? et la France ????????. pic.twitter.com/2LNOgUBja5
Čad, ležiaci v strednej Afrike v oblasti Sahelu, predstavuje kľúčového spojenca Západu v boji proti islamistom v regióne, ktorých však Západ paradoxne skryto podporuje. Príkladom je napríklad spojenectvo s džihádistami v Sýrii. Macron dokonca najnovšie vyjadril ochotu spolupracovať s teroristami z gangu Hajat Tahrír aš-Šám (HTS), ktorí najnovšie zosadili sýrskeho prezidenta Bašára Asada. HTS bol v minulosti spojencom al-Káidy a Spojené štáty, EÚ, Turecko a OSN ju označili za teroristickú organizáciu.
V oblasti sa naopak darí rozšíriť vplyv Rusku, pretože vlády Nigeru, Burkiny Faso a Mali si následne vynútili, aby sa Francúzsko vojensky stiahlo z ich štátov. Odchod z Čadu tak znamená koniec francúzskej vojenskej prítomnosti v Sahele, ktorá trvala po desaťročia.
Zatiaľ podľa Reuters nie je jasné, či z Čadu odídu naozaj všetci francúzski vojaci. Na podrobnostiach odchodu sa musia obe krajiny ešte dohodnúť.
Francúzsko už stiahlo svojich vojakov z Mali, Burkiny Faso a Nigeru po vojenských prevratoch v týchto západoafrických krajinách a šírení protifrancúzskych nálad, pripomína Reuters.
Čadský prezident Mahamat Idriss Déby sa snaží o väčšiu nezávislosť od západných spojencov prehlbovaním vzťahov s Ruskom. To je citlivé najmä pre Francúzsko a USA, ktoré za posledné roky zaznamenali v Saheli značné politické neúspechy, upozornil už skôr server BBC News. Geografické umiestnenie Čadu je pritom z pohľadu Západu strategické pre politickú stabilitu v regióne.
Na konci novembra nový senegalský prezident Bassirou Diomaye Faye v rozhovore poskytnutom denníku Le Monde vyhlásil, že čoskoro nebudú francúzski vojaci ani v Senegale. V bývalej kolónii na západe Afriky má Paríž okolo 350 vojakov.
Ešte pred dvomi rokmi malo Francúzsko v rámci operácie proti džihádistom viac ako 5000 vojakov v regióne Sahel. Čad je pritom poslednou sahelskou krajinou, ktorá hostí francúzskych vojakov.
Ruský prezident Vladimir Putin sa koncom januára 2024 stretol v Kremli s čadským lídrom Mahamatom Idrissom Débym. Putin vyjadril potešenie nad tým, že Déby stabilizoval situáciu v krajine, a vylovil ochotu pomôcť akýmkoľvek spôsobom.
Obe krajiny majú podľa vyjadrenia šéfa Kremľa „veľké príležitosti na rozvoj bilaterálnych vzťahov“ a dodal, že Rusko zdvojnásobí kvóty pre čadských študentov študujúcich na ruských univerzitách.
Déby stojí na čele Čadu od roku 2021, keď sa ujal moci štátnym prevratom krátko po tom, ako bol jeho otec, dlhoročný prezident Idriss Deby, zabitý v boji proti protivládnym povstalcom. Vojenská vláda pôvodne sľúbila 18-mesačný prechod k parlamentným voľbám, neskôr ich však odložila až na koniec decembra tohto roka.
Doterajší vojenský líder krajiny Mahamat Déby bol v máji 2024 vyhlásený za víťaza prezidentských volieb. Zo zverejnených výsledkov vyplýva, že Déby vyhral s viac ako 61 percentami hlasov. jeho súper Succs Masra, ktorý výsledok odmietol uznať, skončil na druhom mieste s viac ako 18,5 percentami hlasov.
Čad, krajina vyvážajúca ropu, získal nezávislosť v roku 1960 po desaťročiach francúzskej koloniálnej nadvlády. Odovzdania moci v Čade sa odvtedy nepovažujú ani za slobodné, ani za spravodlivé.
Rusko sa snaží potlačiť vplyv Francúzska, bývalej koloniálnej mocnosti v západnej Afrike a v regióne Sahel, a budovať vzťahy s krajinami, ktoré od roku 2020 sužuje vlna prevratov.
Zdroj: topky.sk / hnonline.sk / InfoVojna