Mikulec a jeho okamžitá trestná zodpovednosť vo veci čurillovcov

Slovenská verejnosť je denne vystavená stále sa zvyšujúcemu politickému tlaku súčasnej opozície, ktorý následne pôsobí traumatizujúco na tú časť spoločnosti, ktorá s takou formou politikárčenia nesúhlasí. Pritom zo strany víťazov volieb dochádza len k napĺňaniu politických predstáv a verejných predvolebných prísľubov, keďže títo legitímne s patričným mandátom od voličov nastúpili trend k naštartovaniu potrebných prvkov funkčného právneho štátu, k zamedzeniu zneužívania trestného zákonodarstva a k nástupu spravodlivosti.

Deje sa tak aj napriek tomu, že postupne sa na svetlo sveta dostávajú objektivizujúce informácie týkajúce sa zneužívania postavenia bývalými vládnymi činiteľmi.

Tento proces pomenovávania vecí pravým menom sa s ohľadom na viaceré faktory dostáva na svetlo sveta priveľmi pomaly. Prečo, pýtame sa? Príčina tejto liknavosti je zreteľná a zreteľne pomenovateľná. Popri terajšom dosahu súčasnej vláde neprajných mainstreamových médií, ich majiteľov, tento stav spôsobujú aj zabetónované štruktúry na rôznych úrovniach štátneho aparátu.

Prím tu aj naďalej hrá úrad špeciálnej prokuratúry na čele s politikom, persónou, ktorá po dobu svojho pôsobenia vtlačila svoju negatívnu pečať do fungovania tohto štátu spôsobom z ktorého sa budeme dlho spamätávať. Stála pri zrode oboch špeciálnych inštitúcií. Tieto sa presadili napriek varovaniu ( Harabin) o zjavne možnom zneužívaní na likvidáciu politických oponentov. Ako politický nástroj. Jav neprípustný v žiadnej civilizovanej spoločnosti. V žiadnom právnom štáte.

Je pozoruhodné, že počas predošlej doby smeráckej vlády neboli zaznamenané žiadne podobné tendencie, ktorých svedkami sme za ostatné tri roky.

To je ten čas od kedy bol na tento post dosadený oľaňácky volebný spolustranník, vedúci činiteľ ministraničky Nova. Takto po jeho nástupe sa vo veľkom rozmohla novovytvorená, veľmi jednoduchá schéma použiteľná na likvidácie konkrétne vytypovaných opozičných politikov, alebo iných nepohodlných ľudí. Bola povýšená na báze politického vnímania demokracie a nej plynúcich výhod bývalých vládnych prominentov pri nakladaní so štátom zverenou právomocou. Stačilo im cez priaznivé médiá a nepreberné množstvo rôznych mimovládok narastajúcim spôsobom rozdúchavať víziu, že tu máme mafiánsky štát ( Kiska), že sa tu zakorenila korupcia na najvyšších vládnych úrovniach, že tu dochádza k vraždeniu novinárov. Vytvoriť pred národom predstavu, že oni reprezentujú novú garnitúru vládnej moci, ktorá vykynoží údajné zlo a nastolí pokoj a poriadok. A spravodlivo potresce predošlých.

Na to mu stačilo len vybrať partičku „všehoschopných“ indivíduí z radov vyšetrovateľov, špeciálnych prokurátorov a špeciálnych sudcov, vrátane najvyššieho. Takých, ktorým uhol pohľadu na vec umožňoval kriviť zákon. Vstupovať nežiadúcim spôsobom do života ľudí, ktorí sa ničím neprevinili, alebo ktorých vinu bolo treba preukázať zákonnými prostriedkami, tak ako sa to očakáva v právnom štáte.

Za základ „honu na čarodejnice“ sa títo novodobí inkvizítori vzali osvedčené metódy.

Pri jednej z nich stačilo si bližšie všímať „ na dne merice ( koryta) prilepené zlaťáky“ a pri stvoreniach typu Imrenze, Makó, Slobodník a niektorých iných tzv. kajúcnikoch, ktorí nadužívali svoje funkcie, a zákonite sa kupcom dôkazov ( istí vyšetrovatelia NAKA – čurillovci, istí prokurátori ÚŠP- lipšicovci) vytvoril dostatočne akčný priestor na patričné manévrovanie. Na to, aby zobchodovali politickú objednávku vtedajšej matovičovskej mašinérie tak, že predávajúci informácií ( aj keď nezákonne) získajú všetky možné výhody, ktoré sú naskladané v zákone oproti informáciám, ktoré po patričnej úprave a pridaní žiadanej dynamiky mohli pri bežnom služobnom styku ako podriadený získať. Niekedy kupcom stačilo len sa domnievať, že to tak bolo. To sa pri troške pridanej dynamiky deja nakoniec dalo vyformovať až do zdanlivo procesne použiteľného dôkazu. Ten vo viacerých prípadoch postačoval na spustenie likvidačnej spúšte pre postihnutého jedinca. Scenár sa opakoval.

Spriaznené média, aj keď to bolo riadne zavčasu ráno už boli pripravené, aby verejnosti priniesli dych berúce zábery o zásahu hamranových udatných bojovníkov ako v hodne zalomenej polohe nešťastníka tohto vlečú pred deťmi a rodinou do neznáma. Ako z hororového filmu, kde ako herci v lacnom trháku takto ponižujúc ľudskú dôstojnosť, akoby to boli ozbrojený teroristi, nedôvodne kruto zasahovali do ľudských práv donedávna vážených spoluobčanov. A bolo už dopredu dohodnuté, že pokiaľ sa to urobí najneskôr v stredu, tak v piatok službu majúci patričný špeciálny sudca podľa prísľubu zakončí púť na slobode takto už vopred pred verejnosťou označeného „zločinca“. V tejto situácii bolo jedno, či sú dôkazy postačujúce aspoň na vnesenie obvinenia, či sú dané relevantné dôvody väzby. Stačilo, aby sa pri plnení politickej objednávky uzavrel potrebný kruh očakávaný literou zákona. Stačilo len slovne tvrdiť, že je tu daná dôvodná obava, že ten, komu bolo vznesené obvinenie ujde, bude sa skrývať, bude vplývať na svedkov, že bude pokračovať v páchaní trestného činu. To že táto dôvodná obava bola len v predstavách realizátorov označovaných ako orgány činné v trestnom konaní plniacich politickú objednávku a to pri konkrétnych vyšetrovateľoch a špeciálnych prokurátoroch. Týmto neboli potrebné skutočné a konkrétne preskúmateľné dôvody na taký zákonný postup .

Stačí si to bližšie ozrejmiť napríklad na prípade generála Lučanského. Kto z nás si vie predstaviť, že generál, ktorý bol už mimo výkon svoje funkcie, teda bez reálneho dosahu na svojich bývalých podriadených sa dohodne s konkrétnym policajtom tak, že mu povie čo a ako má vypovedať aby mu tak nezákonne napomohol. Taká predstava je príliš naivná. Mala by svoje racio, pokiaľ by bol generál pristihnutý pri tom ako prosí svojho bývalého podriadeného ako má vypovedať, aby mu tak protizákonne pomohol.

To, čo sa posledné tri a pol roka dialo nielen v súvislosti s uvaľovaním väzby ale aj nedôvodným vznášaním obvinenia voči exponovaným funkcionárom polície, ale aj ďalším osobám z opozičného prostredia je hrubé zneužívania zverených oprávnení konkrétnymi úradníkmi z NAKA, špeciálnych prokurátorov a sudcov špecializovaného súdu a aj najvyššieho súdu SR.

Jedným z týchto zneužití je aj postup exministra vnútra Romana Mikulca. Týka sa to skupiny vyšetrovateľov NAKA, ktorým po zľudovení prischol prívlastok „čurillovci“.

Zdroj: eurorespekt.sk