Organizátor protestu “Slovensko na 1. mieste” Ján Baránek pozýva Slovákov na dnes do Košíc: „V nenormálnej situácii už neexistujú štandardné riešenia! Tu už nič nepomáha, žiadne apely. Pokiaľ sa nič neudeje, tak nás čakajú veľmi zlé časy!“

Publicista a politický analytik Ján Baránek poukazuje na hlavné problémy, ktorým občania Slovenskej republiky v súčasnosti čelia. Medzi nimi sú drahý plyn a elektrina, obmedzovanie slobody slova, green deal, dodávanie zbraní na Ukrajinu a podporovanie vojen..

„Musíme vrátiť slovenskú elektrinu obyvateľom Slovenska za slovenské ceny. Slovensko je druhou najlesnatejšou krajinou v Európe. Podobne, ako v prípade elektriny, máme jedny z najvyšších cien dreva v EÚ, vrátane palivového dreva. Prírodné bohatstvo Slovenska a jeho energetické zdroje, sú schopné zabezpečiť dôstojný život každého občana Slovenska,“ aj toto píšu na stránke protestu jeho organizátori k téme chudoby, ktorá aj na Slovensku, bohužiaľ narastá.

Samotný Baránek poskytol v stredu rozhovor pre eReport. Hovoril nielen o piatkovom proteste v metropole východu, ktorý náš portál plánuje pre svojich čitateľov mediálne pokrývať. Takpovediac na drobné rozmenil súčasné problémy Slovenska, reagoval na aktuálnu politickú situáciu u nás a prezradil nám napríklad aj to, či je sám pripravený aktívne vstúpiť do slovenskej politiky.

• Prečo ste sa ako politický analytik, komentátor verejného diania a šéf prieskumnej agentúry Polis rozhodli urobiť protivládny protest, ktorý ste ohlásili na piatok 28.októbra v Košiciach?

Tu už nič nepomáha, žiadne apely. Pokiaľ sa nič neudeje, tak nás čakajú veľmi zlé časy. Stále som presvedčený o tom, že niečo sa dá urobiť. Táto vláda by to mala hlavne urobiť.

• Trúfate si odhadnúť, koľko ľudí sa tohto protestu zúčastní?

Bohužiaľ, to neviem povedať. Nemám predstavu, neviem to odhadnúť. Doteraz mnoho ľudí nechodilo.

• Rokovali ste pri organizovaní protestu napríklad aj s odborármi?

Nerokovali sme s odborármi. Odborári ma neoslovili, my sme neoslovili ich. Oni mali nedávno svoj protest, takže nerokovali sme.

• Na nedávnom proteste v Prahe, kde ste vystúpili aj vy sa zišli desiaty tisíc občanov ČR. Na Slovensku však zrejme o takejto masovej účasti môžeme len snívať…

Asi máte pravdu, len Prahe to organizovali aj tie politické strany a bol trochu v tom rozdiel, že tam vystupovali aj politické strany a my to robíme ako apolitický protest.

• Organizovanie protestu v Košiciach môže občan čítať aj ako váš záujem aktívne vstúpiť do politiky? Plánujete vstup do politiky?

Na toto vám teraz neviem odpovedať. Ono sa to povráva, ja som to teda nevylúčil, to je fakt, ale na to potrebujete viac predpokladov, ako len to, že sa politicky angažovať chcete. Ja som sa nechcel nikdy politicky angažovať. Áno, bol som pri zakladaní KDH, založil som Kresťanskú úniu, do ktorej som nevstúpil. Strán na Slovensku je dnes veľmi veľmi veľa. To, aby som sa mal politicky angažovať, by sa muselo splniť viacero predpokladov. Ja to skúšam, snažiť sa niečo spraviť na tom Slovensku, inou formou. A tento protest je jednou z nich.

• Aj keď nie ste politik, niektorí sa vás už usilujú zdiskreditovať, vaši kritici tvrdia, že vy ako bohatý človek sa staviate na stranu chudobných ľudí. Naznačujú zrejme isté pokrytectvo z vašej strany. Čo vy na to?

Viete, neviem, čo znamená bohatý človek. Ja nie som až tak bohatý človek. Kto sa však má postaviť za chudobných, keď nie človek, ktorý nie je až tak chudobný a môže si to dovoliť, postaviť sa za nich? Ja som to zaregistroval, to sú hrozné bludy, lebo predsa chudobný má dosť starostí sám so sebou.

• Všetko sa drasticky zdražuje, ľudia sú stále chudobnejší. Protestujú občania vo Francúzsku, Nemecku, Británii či v ďalších krajinách. Kam až môžeme padnúť, ako ďaleko to môže zájsť a kde je tá hranica, kedy sa to už musí zastaviť?

To, kde sa to môže zastaviť, vám nikto nepovie. Nie je hranica, kde sa to môže zastaviť. Môže sa to zastaviť pri anarchii, pri rabovaní, až sa to podľa mňa zastaví ozaj pri krviprelievaní. Pretože naozaj ľuďom pôjde o existenciu. Najhoršie je, keď tých ľudí dostanete do stavu, že nemajú čo stratiť. A toto sa tie vlády akoby programovo snažili urobiť.

• Vláda tento týždeň konečne ohlásila pomoc malým a väčším firmám, ktorým zastropujú ceny energií a sľubuje, že bude eliminovať negatívne dopady cien aj pre domácnosti.  Myslíte si, že sa konečne pre občanov začína blýskať na lepšie časy?  

Neviem, či už nie je neskoro, lebo tá vláda veľmi dlho nič nerobila. Aj počas covidu tým podnikateľom aj domácnostiam, ale hlavne podnikateľom, poskytla jednu z najslabších pomocí v EÚ. To zasiahne spoločnosť na dlhodobo a tam vzniká ten efekt, že sa to v ľuďoch kumuluje. Aj tá zlosť, aj ten pocit toho, že sa tá vláda o nich nestará. A hlavne, keď je to takéto dlhodobé, tak tí ľudia sú potom vyčerpaní. Finančne. Už nemajú rezervy, niektorí sú už teda po krachu. To, že teraz tá vláda niečo konečne ide robiť, je dosť neskoro. Mám obavu, že to znechutenie ľudí, ten hnev ľudí, sa týmto nevyrieši. Určite nie. Oni mali konať už dávno. Napríklad ceny energií. Však tí ľudia vedia, nie sú sprostí, tí ľudia vedia, že my si tú elektrinu vieme vyrobiť lacno. A pritom dlhodobo sa o tom hovorí, že prečo ju musíme nakupovať tak draho. Čo je problém je to, že to tá vláda ani nevysvetlila. To je obrovský problém. Nechápem, že keď sa tá produkcia predáva na neviem koľko dopredu, že je to teraz problém. Ale oni to ani nevysvetlili. Neviem, z akého dôvodu to nevysvetlili. Takže to nie je len otázka toho, že teraz rýchlo pomôžeme, ale to je otázka toho, ako sa k tomu celému problému stavali, že nechávali ľudí v neistote a dosť kardinálne otázky s nimi neriešili. S tými ľuďmi. To, že sa konečne teraz niekto spamätá, čiastočne, a snaží sa ísť niečo robiť, no tak je to lepšie ako nič. To treba povedať pravdu. Ale je to fakt neskoro. Tie možnosti, my sme mali, ako toto riešiť. A stále ešte sú. Oni (vláda – pozn. autora) to fakt nerobia. Bulhari, Maďari si to vyriešili. A keďže Maďari sú susedná krajina, tak tí ľudia to vedia, že ten Orbán sa s tými Rusmi napríklad dohodol na tých dodávkach tých energií, teda plynu hlavne. Tak majú relevantné otázky, že prečo sa to nedá na Slovensku. Ten komplex problémov je väčší, lebo je to aj o postoji k ukrajinskému konfliktu.

• SaS sa postavila, ako liberáli tvrdia, do tvrdej opozície, a navyše, nechce podporiť ani štátny rozpočet na budúci rok. Čo sa môže stať, ak by poslanci v NR SR zákon roka skutočne neschválili?

SaS tým, že prešla do opozície, oni fakt nie sú povinní tejto koalícii schvaľovať niečo. Povinnosťou vlády je zabezpečiť si väčšinu. Pokiaľ tá vláda väčšinu nemá, tak potom to asi treba nejakým spôsobom riešiť. Buď predčasnými voľbami, alebo neviem ako… Normálnym riešením takýchto situácií sú predčasné voľby. Druhou vecou je, že my ich na Slovensku nevieme mať.

• Ak by predčasné voľby boli naozaj v hre, boli podľa vás v aktuálnej situácii ak reálnym riešením?

Už teraz mám obavu z toho, že by bolo dosť neskoro. Pýtate sa ma na úplne nenormálnu situáciu, ktorá nemala vôbec nastať a kde nie sú štandardné riešenia. To nebola výčitka na vás, to bolo poukázanie na absurdnosť tejto situácie. Lebo v nenormálnej situácii už neexistujú štandardné riešenia. Logicky by sa núkala myšlienka, že teda predčasné voľby, ale my ich vlastne nemôžeme mať, lebo nie je novelizovaná ústava. A nie je tiež normálne žiadať opozičné strany a apelovať na ne, nech podporia schválenie rozpočtu. Takže v tomto má napríklad Fico pravdu.

• Zástupcovia zamestnávateľov však vyzvali parlament, aby štátny rozpočet schválil, lebo inak mnohé firmy neprežijú.

Zamestnávatelia majú svätú pravdu, lebo všetci vedia, čo by to znamenalo, to neschválenie rozpočtu. Z ich uhla pohľadu je to úplne logické, že sa chcú vyhnúť ešte horším situáciám, ako máme dnes. Takže oni majú pravdu, tam nie je čo diskutovať, pri tých zamestnávateľoch. Im naozaj môže byť nakoniec  jedno, ako sa ten rozpočet schváli. Potrebujú mať len schválený rozpočet. Pokiaľ sa však pýtame na politické súvislosti tohto celého, tak tá situácia je absurdá. Je veľmi neštandardné žiadať od opozičnej strany pomoc pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Ešte sa dá argumentovať tým, že situácia je naozaj bezprecedentná, čo sa napríklad od roku 1945 týka. Takže tam by sa ozaj mohlo apelovať aj na toto. Ale tu je potom otázka toho, ako to celé vyvážiť. Ako vyvážiť zodpovednosť voči národu s podporou tejto koalície, o ktorej sú (v opozícii – pozn. autora) presvedčení, že škodí tomuto národu. Takže preto tvrdím, že tá situácia je absurdná.

• Takže ide vlastne o neriešiteľnú situáciu?

Stále to smeruje k tomu, žeby mali byť predčasné voľby, ktoré ale nemôžu byť. Dá sa to riešiť úradníckou vládou, to sa dá. Ale vymieňať v týchto turbulentných časoch celú vládu, môže byť tiež veľmi riskantné. Je to aj o tom, že noví ministri potrebujú istý čas na to, aby sa do tej problematiky dostali.  Ťažko sa mi hľadá riešenie v situácii, ktorá je z každej strany, na ktorú sa pozriete, ktorú máme, dodrbali. Čo sa dalo, to urobili zle, alebo neurobili, čo mali urobiť (Baránek hovorí o vláde SR – pozn. autora). Oni si tu riešili svoje egá namiesto toho, aby riešili napríklad tie energie. My sme sa skrátka vytrieskali z peňazí pomocou Ukrajine, nám tu chýba miliarda, napríklad tá, ktorú stálo plošné testovanie, stálo to kolo 800 miliónov eur… Áno, aj tie peniaze nám chýbajú, keby boli, tak by bol možno schválený rozpočet… A teraz čoho sa chytiť? Kde sa stala chyba? Pretože tých chýb sa už nakopilo toľko, že vy už sa v tom prestávate vyznať. To nebola jedna chyba, to bol prúser za prúserom. Oni systémovo robili zle. My sme rozpredali, alebo darovali Ukrajine naše zbrojné systémy, zbrane. Teraz ideme kupovať od Američanov niečo, na čo treba zase len peniaze. Po prvé sme stratili obranyschopnosť, po druhé aj z toho mála peňazí čo máme, ideme teraz kupovať zbrane… Čo  mám ako prvé povedať? To je celý komplex blbostí, nezmyselných rozhodnutí. Amatérskych rozhodnutí.

Zdroj: ereport.sk