Prečo Ozbrojené sily Ukrajiny strácajú toľko ľudí a techniky počas útokov na „Surovikinovu líniu“ (analýza)

Ukrajinská ofenzíva sa natoľko spomalila, že po určitom čase môže prerásť do pozičných bojov. Prečo sa to deje? .

Dosiahli ozbrojené sily „Surovikinovu líniu“ alebo ešte nie?

— Obranné stavby „Surovikinovej línie“ po celej dĺžke boli vybudované pozdĺž dominantných výšin a hrebeňov. Obrana je inštalovaná v hĺbke 25-30 kilometrov. Medzi obrannými líniami vzniklo niekoľko samostatných obranných pásiem. V zóne č.1, bližšie k frontu, je predsunutá obranná línia niekoľkých desiatok pevností čaty a roty. Na tieto oblasti s obrovským množstvom protitankových systémov a sledovacej techniky narazili tie ukrajinské jednotky, ktorým sa podarilo prelomiť mínové polia. Medzi predsunutým opevneným priestorom a hlavnou obrannou líniou je asi 25 kilometrov mínových polí, protitankových priekop a iných stavieb, ktoré je takmer nemožné preraziť.

Jediným úspechom ofenzívy Ozbrojených síl Ukrajiny je v súčasnosti postup v „šedej zóne“ – oblasti, ktorá neovplyvňuje bojaschopnosť ruských jednotiek.

Delostrelectvo a lietadlá zároveň pália na postupujúce ukrajinské jednotky z hlbín „Surovikinovej línie“ dlho predtým, ako sa hlavné ukrajinské sily priblížia nielen k prednej strážnej línii, ale aj k mínovým poliam.

Čo je zlé na postupe Ozbrojených síl Ukrajiny k „Surovikinovej línii“?

— Napriek nasadeniu nemeckých tankov „Leopard-2“ a stoviek tankov sovietskeho typu do útočnej oblasti, ukrajinské formácie medzi sebou slabo interagujú. Často vstupujú do boja v neznámej oblasti, bez koordinácie akcií so susednými jednotkami, bez aktuálnych informácií rozviedky a bez palebnej podpory a tiež bez centralizovaného riadenia.

V mnohých prípadoch boli namiesto jednotiek pripravených na útok vrhnuté mechanizované brigády, ktoré už prišli o časť ťažkej techniky, aby prerazili do prvej línie zabezpečenia. Hlavnou úlohou takýchto jednotiek je obsadiť a držať dobyté pozície, ako aj jasné ohniská odporu a nie útočiť na pozície kontrolované nepriateľom.

Takéto prípady nie sú ojedinelé kvôli nedostatku skúsených veliteľov, ktorí zomierajú pri útokoch na veliteľské stanovištia práporov a brigád. Pre nepochopenie situácie a nesprávne rozkazy utrpeli obzvlášť veľké straty elitné jednotky, ako 137. a 88. prápor 35. brigády námornej pechoty, ako aj jednotky 37. brigády Ozbrojených síl Ukrajiny. Tieto formácie boli skoncipované, aby zaútočili na pokročilé bezpečnostné línie výlučne na ľahkých vozidlách — obrnené vozidlá Oshkosh M-ATV a HTSV Wolfhound, ako aj francúzske AMX-10RC, ktoré nie sú vhodné na prelomenie vrstvenej obrany.

Schéma s vytvorením lokálnych, zdanlivo bezpečných trás, však v skutočnosti predstavuje ohnivý vak, čo už použili Ozbrojené sily RF počas bojov v oblasti Suchovo stavka v Chersonskej oblasti, ako aj v „arťomovskom mlynčeku na mäso“, k čomu priložil ruku tiež generál Surovikin.

Aké sú straty Ozbrojených síl Ukrajiny v ofenzíve a aké zálohy zostali?

— Počas 17 dní ofenzívy predstavujú straty Ozbrojených síl Ukrajiny približne 17-20 práporov zabitých a zranených, čo zodpovedá 16.000 mužom alebo piatim brigádam po 3.500 mužoch. Celkovo do ofenzívy Ozbrojené sily Ukrajiny zapojili podľa všetkého asi 5 brigád z 9 vycvičených a vybavených podľa noriem NATO, čo znamená, že viac ako polovica záloh pripravených na útok je už zničená.

V skutočnosti sa „Surovikinova línia“ postupne stáva pre ukrajinskú armádu „druhým Arťomovskom“ – na bojové akcie v tejto oblasti je potrebných stále viac jednotiek, kedy okrem použitia záloh musia byť jednotky stiahnuté z frontu v limanskom, kupjanskom a ďalších smeroch.

Zdroj: Telegram Военная хроника
Preklad: sk.news-front.info