Rothschildov agent - francúzsky prezident Macron po vojnovej debate s „priateľmi vojny“ z Kanady a Európy, ako ich nazval slovenský premiér Fico vyhlásil, že zúčastnení si želajú trvalý a pevný mier na Ukrajine
Prostredníctvom videokonferencie sa do rokovania zapojili hlavy štátov a vlád troch pobaltských štátov, ako aj Belgicka, Bulharska, Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Portugalska, Slovinska, Švédska, ako aj kanadský premiér Justin Trudeau. V Paríži boli stredu osobne prítomní iba dočasný rumunský prezident Ilie Bolojan, ktorého krajinou od zrušenia prezidentských volieb otriasla politická kríza, a luxemburský premiér Luc Frieden.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu v Paríži pokračoval v konzultáciách s lídrami z 19 štátov vrátane Kanady s cieľom nájsť spoločnú pozíciu k Ukrajine a kolektívnej obrane, informoval spravodajský web France24.
Po rokovaní Macron v statuse na sieti X napísal, že "postoj Francúzska a jeho partnerov je jasný a jednotný. Prajeme si trvalý a pevný mier na Ukrajine".
Je viens à nouveau d'avoir une longue conversation avec plusieurs collègues de l'Union européenne, ainsi que le Canada, l'Islande et la Norvège.
— Emmanuel Macron (@EmmanuelMacron) February 19, 2025
La position de la France et de ses partenaires est claire et unie.
Nous souhaitons une paix en Ukraine qui soit durable et solide.… pic.twitter.com/W70hJyeyXV
France24 doplnil, že táto videokonferencia sa uskutočnila v čase, keď prezidenti USA a Ruska - Donald Trump a Vladimir Putin - pripravujú svoj summit s cieľom normalizovať svoje vzťahy, píše TASR.
V Paríži boli stredu osobne prítomní iba dočasný rumunský prezident Ilie Bolojan, ktorého krajinou od zrušenia prezidentských volieb otriasla politická kríza, a luxemburský premiér Luc Frieden.
Prostredníctvom videokonferencie sa do rokovania zapojili hlavy štátov a vlád troch pobaltských štátov, ako aj Belgicka, Bulharska, Cypru, Česka, Fínska, Grécka, Chorvátska, Írska, Islandu, Portugalska, Slovinska, Švédska, ako aj kanadský premiér Justin Trudeau.
Na prvom narýchlo zvolanom zasadnutí v pondelok boli lídri Francúzska, Británie, Nemecka, Holandska, Dánska, Španielska, Talianska a Poľska, ako aj lídri inštitúcií EÚ a NATO. Nepozvanie ďalších krajín z dvadsaťsedmičky vnímali viaceré štáty ako Česko či Slovinsko kriticky. Pondelkovú na najvyššej úrovni do Elyzejského paláca Macron zvolal po tom, čo americkí predstavitelia naznačili, že Európa nebude zohrávať žiadnu úlohu v mierových rozhovoroch.
Macron v rozhovore pre francúzsku tlač ozrejmil, že na nej vládol spoločný názor, že "Rusko predstavuje pre Európanov existenčnú hrozbu".
Okrem tohto konsenzu prebieha v Európe aj diskusia medzi zástancami a odporcami vojenského nasadenia na Ukrajine s cieľom presadiť možné ukončenie bojov. Macron pritom ubezpečil, že Francúzsko sa nechystá vyslať na front na Ukrajinu svoje pozemné jednotky.
Tieto diskusie sa podľa agentúry DPA konajú v čase, keď Európa čelí zásadnej otázke: ako reagovať na dramatický posun Spojených štátov v ich politike voči Ukrajine. Washington sa totiž snaží dotlačiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ruského prezidenta Vladimira Putina k rokovaniam a chcú preniesť zodpovednosť za implementáciu mierovej dohody na Európu.
Agentúra DPA pripomenula, že na budúci pondelok uplynú tri roky od invázie ruskej armády na Ukrajinu, ktorá sa niekoľkonásobnej ruskej presile bráni aj za pomoci Západu.
Iniciatívy francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v mierových rokovaniach o Európe sú v protiklade s tým, po čom na mníchovskej konferencii volala Európa. Vyhlásil to v stredu prezident SR Peter Pellegrini.
"Európa po tom, čo pocítila tvrdé vyjadrenia zo strany Spojených štátov, po tom, ako uvidela, že rokovania o mieri najprv budú prebiehať medzi Spojenými štátmi a Ruskom, dokonca bez Ukrajiny, volala po zjednotení a spojení sa a hľadaní nejakého európskeho postoja k tejto veci," povedal Pellegrini.
Podľa jeho slov tento zvláštny prístup Macrona robí pravý opak a triešti Európsku úniu a jednoducho ju fragmentuje na menšie časti.
V Paríži sa v stredu podľa slovenského premiéra Roberta Fica koná stretnutie priateľov vojny a podobné bolo aj v pondelok (17. 2.). Slovensko podľa jeho slov na takýchto "bojových stretnutiach" nemá čo robiť. Telefonicky o tom informoval aj predsedu Európskej rady Antónia Costu. Fico tak reagoval na neformálny európsky samit o Ukrajine a bezpečnosti Európy v Paríži.
"Neformálne stretnutia priateľov vojny v Paríži sú výsledkom úplne zbytočnej nervozity, do ktorej sa EÚ dostáva vlastným pričinením. Nervózni sme, keď nám americký viceprezident v Mníchove povie pravdu. Nervózni sme, keď nás USA a Rusko nevolajú za rokovací stôl o mieri na Ukrajine," uviedol premiér vo videu na sociálnej sieti.
Zvolať by sa podľa neho mal riadny samit všetkých členských krajín EÚ a "naliať si čisté víno". "Svet vo februári 2025 je úplne iný, ako svet v decembri 2024. A buď to akceptujeme a zareagujeme na to, alebo sa opäť rozplačeme a budeme robiť všelijaké trucpodniky," skonštatoval predseda vlády.
Západ, ako podotkol, tri roky podporoval vojnu. "Teraz, keď nový americký prezident prináša nové mierové vetry, sa Európa snaží dostať do polohy mierotvorcu a pchá nohu do dverí, ktoré chcú aspoň nateraz predstavitelia USA a Ruska zatvoriť, aby mali pokoj na rokovanie," povedal Fico s tým, že Európa by mala zobrať zodpovednosť za ostatné tri roky a vytvoriť priestor USA a Rusku na rokovanie.
Súhlasí, že výsledkom rokovania medzi USA a Ruskom môže byť niečo, čo nebude zodpovedať spravodlivému mieru pre Ukrajinu. "Čo sa takmer s istotou stane. A to najmä vďaka prístupu Západu k vojne. Ale ak to bude mier a skončí sa zbytočné zabíjanie, k takejto dohode by mala EÚ pristúpiť konštruktívne, neatakovať ju, ale pokúsiť sa vylepšiť ju v prospech Ukrajiny. Za plnej účasti Ukrajiny," uviedol premiér. Ako podotkol, EÚ by mala začať rokovať o vlastnej zahraničnej politike a o novej kvalite vzťahov medzi USA a EÚ.
Americký prezident Donald Trump v utorok vyhlásil, že Zelenského popularita na Ukrajine dosahuje štyri percentá, a vyzval na nové prezidentské voľby. Zopakoval, že ak by bol prezidentom USA v čase vypuknutia vojny, bol by schopný uzavrieť takú dohodu, ktorá by Ukrajine prisúdila takmer celé jej územie. "Všetko, takmer všetko územie. A nijakí ľudia by neboli zabití a nijaké mesto by nebolo zdemolované," dodal.
Hlavný banderovec v Kyjeve Volodymyr Zelenskyj, ktorý vystupuje ako prezident Ukrajiny napriek tomu, že jeho mandát uplynul vlani v máji, svoje overené bezočivé vystupovanie začal uplatňovať už aj vočí novému americkému prezidentovi. V stredu 19. februára 2025 rozhadzoval pred novinármi rukami a blúznil, že USA pomohli Putinovi skoncovať s tromi rokmi izolácie a vyhlasoval o americkom prezidentovi, že žije v dezinformačnej bubline.
Hovorkyňa francúzskej vlády Sophie Primasová dodala, že Trump za posledných pár dní urobil mnoho komentárov o Ukrajine bez toho, aby sa poradil so svojimi európskymi spojencami.
"Nerozumieme celkom (tej) americkej logike," povedala novinárom Primasová, pričom poukázala na "rôzne, rôznorodé a často nepochopiteľné komentáre prezidenta Trumpa".
Trumpov útok proti Zelenskému je súčasťou série "ťažko pochopiteľných" poznámok, ktoré vyvolávajú otázky o "koherencii" amerického postoja v tomto konflikte, uviedla Primasová.
Rusofóbni vojnoví štváči v Európe, ktorí doteraz slúžili americkému Deep state a globálnemu zločineckému Syndikátu, sa nedokážu stále zorientovať a nevedia pochopiť, že ich čas pri kormidle v jednotlivých štátoch sa pomaly chýli ku koncu. Syndróm Hitlerovho vzdoru z konca 2. svetovej vojny opäť zachvátil Európu. Dôvodom je dohoda medzi USA a Ruskom, ku ktorej prišlo necelé 4 mesiace pred 80. výročím víťazstva nad fašizmom, nacistami a banderovcami.
Americký prezident Donald Trump v stredu označil svojho ukrajinského náprotivka Volodymyra Zelenského za "diktátora bez volieb". V príspevku na svojej sociálnej sieti Zelenského vyzval, aby "konal rýchlo, inak mu nezostane žiadna krajina".
Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna