Severoatlantická aliancia v obave pred koncom vlastnej existencie organizuje v Nemecku najväčšie cvičenie vzdušných síl v histórii NATO. USA a Rusko medzitým posilňujú svoje jadrové arzenály
Vojenské manévre sa priamo týkajú troch vzdušných priestorov v Nemecku. Štáty s jadrovými zbraňami posilňujú svoje nukleárne arzenály vzhľadom na vojnu na Ukrajine a celkovo sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu vo svete..
V nemeckom vzdušnom priestore sa v pondelok začnú najväčšie manévre vzdušných síl v histórii Severoatlantickej aliancie (NATO), do ktorých sa počas dvoch týždňov zapojí približne 10.000 vojakov a 250 lietadiel z 25 krajín. TASR o tom informuje podľa tlačovej agentúry DPA.
Manévre s názvom Air Defender 2023, ktoré bude viesť nemecký Bundeswehr, potrvajú do 23. júna a budú zamerané na nácvik toho, ako by jednotky NATO mohli odraziť útok východného agresora.
Hoci sa manévre konajú počas zúriacej vojny medzi Ruskom a možným kandidátom na členstvo v NATO Ukrajinou, predstavitelia nemeckého letectva tvrdia, že myšlienka na toto cvičenie vznikla už v roku 2018 - ešte pred rozsiahlou inváziou Ruska na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022.
Cvičenie sa zároveň koná v čase letnej leteckej špičky, pričom odhady miery narušenia civilnej leteckej dopravy sa líšia.
Ingo Gerhartz, predstaviteľ nemeckých vzdušných síl, uviedol, že meškania letov budú "maximálne v rozsahu niekoľkých minút", zatiaľ čo Matthias Maas z odborového zväzu letových dispečerov GdF tvrdí, že cvičenie "bude mať na civilné letectvo obrovský vplyv".
Manévre sa priamo týkajú troch vzdušných priestorov v Nemecku: častí severného Nemecka a Severného mora, častí východného Nemecka a Baltského mora, a častí juhozápadného Nemecka.
Inštitút pre mierový výskum: Jadrové veľmoci posilňujú svoje arzenály
Štáty s jadrovými zbraňami posilňujú svoje nukleárne arzenály vzhľadom na vojnu na Ukrajine a celkovo sa zhoršujúcu bezpečnostnú situáciu vo svete. Vyplýva to z výročnej správy Štokholmského inštitútu pre mierový výskum (SIPRI), ktorú táto nezávislá organizácia zverejnila v pondelok.
Celosvetový počet jadrových hlavíc sa podľa správy v roku 2022 znova znížil – o takmer 200 na odhadovaných 12.512. Na druhej strane sa začal zvyšovať počet aktívnych nukleárnych zbraní, a to o 86 na 9576.
"Globálne znižovanie počtu aktívnych jadrových hlavíc sa zjavne zastavilo a ich počty znova rastú," píše sa v správe SIPRI.
USA a Rusko, dve zďaleka najväčšie jadrové veľmoci sveta, medzitým spustili rozsiahle a nákladné programy modernizácie svojich atómových zbraní a nosných raketových, lietadlových a ponorkových systémov.
Celosvetové počty jadrových zbraní desaťročia klesali. Dôvodom však bolo najmä to, že Rusko a USA demontovali vyradené hlavice. Experti SIPRI preto neskúmajú len odhadované celkové zásoby týchto zbraní, ale aj počty hlavíc, ktoré možno aktívne použiť.
Podľa SIPRI disponuje jadrovými zbraňami deväť krajín: okrem Ruska a USA sú nimi Čína, Francúzsko, Británia, Pakistan, India, Izrael a Severná Kórea.