SND v hre o pacientoch v blázinci dehonestujúco zobrazuje Pannu Máriu

Redakcia internetového portálu Christianitas, zameraného na ochranu kresťanskej civilizácie, rodiny a súkromného vlastníctva, vyzvala predstaviteľov Ministerstva kultúry SR, aby sa neúnosnou situáciou v Slovenskom národnom divadle začala vážne zaoberať.

Sprofanované Slovenské národné divadlo, ktoré sa vyžíva v ošklivosti, trápnosti, v protikresťanskom a protinárodnom sentimente oblepilo (prinajmenšom) celú Bratislavu plagátmi, na ktorých je zobrazená Panna Mária – plagáty sú pritom k hre o pacientoch v blázinci.

Na „umelecky“ stvárnenom plagáte sa nachádza nádherná busta Panny Márie od talianskeho sochára Giovanniho Strazzu. Busta z polovice 19. storočia pre svoj atypický, no veľmi vznešený vzhľad nesie názov „Zahalená Panna“.

Socha vznikla v Ríme, no sám autor ju daroval kanadskému biskupovi mesta St. John’s (provincia Newfoundland) Johnovi Thomasovi Mullockovi, ktorý ju označil za „dokonalý umelecký skvost“. Busta sa niekoľko rokov nachádzala v jeho biskupskom paláci, ale potom ju daroval neďalekému kláštoru, kde je uchovávaná dodnes.

Vyobrazenie „Zahalenej Panny“ sa teda nachádza na novom plagáte SND k hre s názvom „Blázni z Valencie“. Čo má spoločné socha Panny Márie z Ríma dnes uložená v Newfoundlande so španielskou Valenciou, to nevieme. Okolo tváre Božej Matky na plagáte divadla je však niekoľko sŕdc – vyobrazených ako ľudské orgány, nie tradičný symbol srdca. Vo videoukážke srdcia obklopujúce tvár Panny Márie „bijú“ a celé to pôsobí podivne modernisticky až odpudivo.

Avšak podivné je i to, o čom vlastne sú „Blázni z Valencie“. Ide o divadelnú hru zo 17. storočia („v podaní SND“) o… pacientoch v blázinci. Divadlo na svojich stránkach k predstaveniu uvádza:

„… vedeli ste, že vo Valencii založili v 17. storočí jeden z prvých ústavov pre duševne chorých v Európe? Možno aj touto skutočnosťou sa inšpiroval Lope de Vega, keď písal hru, v ktorej sa Floriano a Erifila – on pred trestom z domnelej vraždy, ona pred vynúteným sobášom – s pomocou rôznych osôb skrývajú práve v blázinci. Berú na seba inú identitu a kolotoč nedorozumení, spletitých lások a výbušných vášní, špehovania a donášania sa môže naplno roztáčať.“

https://snd.sk/inscenacia/3973/blazni-z-valencie

Čo má načrtnutý dej spoločné s Pannou Máriou? Iste, iste, ako by povedali „umelci“ – „my ničomu nerozumieme, nevieme čítať s porozumením“. Týmto „umelcom“ však treba pripomenúť slová drahého pápeža Benedikta XVI.:

„Nejednoznačnosť je znakom démonického vplyvu.“

Áno – toto je presne to, čo robia: sú zámerne nejednoznační. „To nie je myslené vážne, to je len metafora, myšlienka, predstava, fatamorgána; to sa v skutočnosti nedeje…“ Iste, na tento priehľadný trik už znova nenaletíme. Keď niekto zobrazuje Pána Ježiša a Pannu Máriu dehonestujúco – je to DEHONESTÁCIA, je to URÁŽKA, je to VÝSMECH. A oni sami to veľmi dobre vedia.

Toto už je druhá zámerná dehonestácia Panny Márie v priebehu len dvoch mesiacov! Spomínate si ešte na toto vyobrazenie Matky Boha?:

Aj to je len „symbolické vyobrazenie“ z celkovo „symbolickej“ hry „Ježiš z Montrelu“ , kde boli nad krížom premietané zábery z pornografického filmu, a proti ktorej Nadácia Slovakia Christiana vyzbierala vyše 8-tisíc podpisov. Zdá, sa že to SND nestačilo.

A čerešnička na záver: riaditeľ divadla, neslávne známy Matej Drlička sa na nás vo svojom liste oboril, že sme poukázali na to, že „Ježiš z Montrealu“ bol hraný práve cez Veľkú noc – čo bola podľa jeho slov len „náhoda“. Potom je tu však ďalšia podobná „náhoda“: pretože SND oblepilo celú Bratislavu svojím dehonestujúcim zobrazením Panny Márie v mesiaci máj – ktorý je tradične označovaný za „mesiac Panny Márie“.

Týmto opäť vyzývame predstaviteľov Ministerstva kultúry, aby sa situáciou v Slovenskom národnom divadle začala vážne zaoberať – začína byť totiž neúnosná.

Zdroj: christianitas.sk