Štáty Západu chcú vyzbrojiť Ukrajinu ďalšími pokročilými zbraňami, preto teraz podľa Lavrova začínajú hovoriť o prímerí. Šéf ruskej diplomacie takýto prístup nepovažuje za cestu k mieru. „Diplomacia USA, EÚ a NATO berie ohľad na ľudské práva len vtedy, keď nejde o Rusov žijúcich na Ukrajine,“ dodal
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň v rozhovore pre Sky News pripustil možnosť, že horúca fáza vojny by sa mohlo ukončiť tým, že neokupované časti Ukrajiny by vstúpili do NATO.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok obvinil západné štáty z toho, že prímerie na Ukrajine chcú dosiahnuť preto, aby Kyjev vyzbrojili ďalšími pokročilými zbraňami. Šéf ruskej diplomacie to uviedol na tlačovej konferencii so svojím maďarským rezortným kolegom Péterom Szijjártóom.
Podľa Lavrova Západ "začína hovoriť o prímerí ako o prostriedku, ktorý má poskytnúť Ukrajine úľavu a Západu príležitosť opätovne zásobovať Ukrajinu modernými zbraňami dlhého doletu." Takýto prístup nepovažuje ruský minister za "cestu k mieru".
Možnosť začiatku rokovaní o prímerí na Ukrajine sa skloňuje čoraz častejšie. Diskusie rozprúdilo najmä znovuzvolenie Donalda Trumpa do úradu amerického prezidenta, ktorý v predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že vojnu na Ukrajine rýchlo vyrieši. Kyjev vzdoruje ruskej invázii už viac ako 1000 dní.
???????????????? FM Sergey Lavrov during a meeting with FM of Hungary Peter Szijjarto:
— MFA Russia ???????? (@mfa_russia) December 2, 2024
???? We appreciate our partnership and the independent policy pursued by PM Viktor Orban and his government, which is based primarily on national interests.
???? https://t.co/iiU7XsB7V7#RussiaHungary pic.twitter.com/TUzNpcQztQ
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň v rozhovore pre Sky News pripustil možnosť, že horúca fáza vojny by sa mohlo ukončiť tým, že neokupované časti Ukrajiny by vstúpili do NATO. Ukrajinský prezident tak prvýkrát naznačil dohodu o prímerí, ktorá by zahŕňala ruskú kontrolu nad ukrajinským územím
Šéf Kremľa Vladimir Putin vo svojich podmienkach ukončenia vojny stanovuje, že Ukrajina sa musí vzdať svojich ambícií vstúpiť do NATO a musí stiahnuť všetky jednotky z Doneckej, Luhanskej, Záparožskej a Chersonskej oblasti, na ktoré si robí nároky Rusko.
Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó sa v pondelok v Moskve stretol so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. S odvolaním sa na príspevok maďarského ministra na Facebooku o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.
"Maďarsko stojí na strane mieru. Za posledných tisíc dní sa definitívne potvrdilo, že vojna na Ukrajine nemá riešenie na bojisku, takže ho treba hľadať pri rokovacom stole. Prerušenie diplomatických stykov však znemožňuje rokovania a tým aj ukončenie vojny. Budeme udržiavať dialóg, pretože len tak má mierová misia šancu uspieť," napísal Szijjártó, ktorého predtým prijal prvý podpredseda ruskej vlády Denis Manturov.
Podľa servera hvg.hu Lavrov okrem iného odmietol myšlienku prímeria, čo presadzuje aj maďarská diplomacia, pretože by ho podľa slov ruského ministra zahraničných vecí Ukrajinci využili na obnovu síl. Lavrov vyjadril názor, že Západ sa snaží zničiť Rusov, keďže nerešpektuje ani ich ľudské práva.
"Diplomacia USA, EÚ a NATO berie ohľad na ľudské práva len vtedy, keď nejde o Rusov žijúcich na Ukrajine," dodal.
Západná vojenská aliancia podľa neho predstavuje vojenskú hrozbu pre Rusko tým, že posúva svoje hranice na východ a zahŕňa aj Ukrajinu. "Naším cieľom je chrániť bezpečnosť Ruska a zabezpečiť ľudské práva ľudí žijúcich na území Ukrajiny. Tí, ktorí sú priateľmi mieru, vezmú tieto túžby do úvahy," podčiarkol Lavrov.
Server telex.hu v tejto súvislosti podotkol, že Szijjártó sa začiatkom polročného rotujúceho predsedníctva svojej krajiny v Rade Európskej únie v júli snažil spojiť toto predsedníctvo s "mierovou misiou".
"Končí sa prvý týždeň maďarského predsedníctva v EÚ, počas ktorého bolo zreteľne preukázané, že v nasledujúcich šiestich mesiacoch to bude mierová misia," vyhlásil vtedy.
Premiér Viktor Orbán v júli navštívil Ukrajinu, Rusko, Čínu a Spojené štáty, pričom tieto zahraničné cesty označil za "mierovú misiu". Lídri EÚ v reakcii uviedli, že maďarský premiér počas nich nehovoril v mene 27-členného bloku.
Európsky parlament (EP) následne schválil rezolúciu, ktorou odsúdil stretnutie Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Kremli. Kroky maďarského premiéra označili poslanci EP za hrubé porušenie zmlúv a spoločnej zahraničnej politiky EÚ.
Zdroj: bleskovky.sk / hnonline.sk / InfoVojna