...

VIDEO: Drony zaútočili v Jordánsku na malú americkú základňu a zabili amerických vojakov. Situácia je na Blízkom východe podľa šéfa americkej diplomacie Blinkena nebezpečnejšia než v roku 1973. Analytici varujú pred vypuknutím vojny medzi Iránom a USA


Americký prezident Joe Biden uviedol, že nedeľňajší útok uskutočnili militantné skupiny podporované Iránom, ktoré pôsobia v Iraku a Sýrii. Dospelo to do bodu, že aj niektorí americkí republikánski politici otvorene obhajujú údery proti Iránu.


Situácia na Blízkom východe je najnebezpečnejšia za posledné desaťročia, uviedol v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Informovala o tom agentúra DPA.

"Dovolím si tvrdiť, že takúto nebezpečnú situáciu sme v tejto oblasti nepozorovali najmenej od roku 1973 a pravdepodobne ani predtým," povedal Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom.

Koalícia arabských štátov na čele s Egyptom a Sýriou 6. októbra 1973 nečakane zaútočila na Izrael počas najdôležitejšieho židovského sviatku Jom kipur (Deň zmierenia), pripomína DPA.

Vojna trvala 19 dní. Bojovalo sa najmä na Sinajskom polostrove a na Golanských výšinách. Izraelské záznamy uvádzajú, že bolo zabitých 2656 izraelských vojakov.

Traja americkí vojaci prišli v nedeľu o život a približne dve desiatky ďalších utrpeli zranenia pri útoku dronmi na menšiu americkú základňu Tower 22 na severovýchode Jordánska neďaleko hranice so Sýriou.

To vedie k nárastu obáv, že sa konflikt medzi Izraelom a hnutím Hamas v Pásme Gazy rozšíri aj do ďalších častí Blízkeho východu, píše DPA.

Americký prezident Joe Biden uviedol, že nedeľňajší útok uskutočnili militantné skupiny podporované Iránom, ktoré pôsobia v Iraku a Sýrii. USA podľa jeho slov budú útok opätovať. Iránska vláda v pondelok účasť na tomto útoku poprela.

Predstavitelia americkej armády, ktorí chceli zostať v anonymite, v pondelok uviedli, že jednotky umiestnené na základni si nepriateľský dron pravdepodobne pomýlili s americkým dronom vracajúcim sa späť na základňu. V dôsledku toho sa vojaci na základni nepriateľské bezpilotné lietadlo nesnažili zostreliť.

The Washington Times: Bidena tlačia do vojny na Blízkom východe

Americký prezident Joe Biden trvá na tom, že nechce vojnu s Iránom, ale realita je taká, že Spojené štáty už môžu byť do takéhoto konfliktu zapojené. Upozorňuje na to denník The Washington Times.

Vysokí predstavitelia Bidenovej administratívy v pondelok prisľúbili odvetné opatrenia proti šiitským milíciám podporovaným Iránom, ktoré sú považované za zodpovedné za nedávny útok bezpilotným lietadlom v Jordánsku, pri ktorom zahynuli traja americkí vojaci a boli desiatky zranených. Podľa dostupných informácií sa dronu podarilo prekonať americkú obranu, pretože si ho pomýlili s americkým dronom.

Medzitým Bidenova administratíva zdôraznila, že Washington nechce „eskaláciu“ alebo priamu vojnu s Iránom. Dali tým jasne najavo, že Biely dom opäť zvažuje možnosť začatia primeraného odvetného úderu. Ako sa však v článku uvádza, takéto útoky zatiaľ neoslabili akcie početných milícií a povstaleckých skupín priamo spojených s iránskymi islamskými revolučnými gardami.

Zatiaľ čo Pentagon rieši detaily nedávneho útoku na americkú základňu v Jordánsku, analytici varujú pred oveľa vážnejšími problémami. Upozorňujú najmä na skutočnosť, že je najvyšší čas priznať to, čo je zrejmé: Irán už je vo vojne so Spojenými štátmi.

Dospelo to do bodu, keď niektorí americkí republikánski politici otvorene obhajujú údery proti Iránu. Publikácia však poznamenáva, že takéto útoky by mohli zatiahnuť Spojené štáty do zdĺhavej vojny v regióne, ktorej sa Biden aj jeho predchodca Donald Trump snažili vyhnúť.


Zdroj: spravy.rtvs.sk / sk.news-front.su / InfoVojna

 

Milí diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.