VIDEO: Juhokórejský prezident vyhlásil v krajine stanné právo. Do juhokórejského parlamentu vstúpili vojaci. Velenie armády prevzalo viaceré právomoci a zakázalo všetky politické aktivity, vrátane protestov a činnosti politických strán

V utorok 3. decembra 2024 pred polnocou miestneho času (16.00 h SEČ) prileteli do parlamentného komplexu aj tri vrtuľníky. Podľa niektorých svedkov z nich vystúpili ozbrojení vojaci.

Juhokórejský prezident Jun Sok-jol v utorok (3. 12.) oznámil, že v krajine vyhlásil „mimoriadne stanné právo“. K tomuto kroku sa podľa vlastných slov musel uchýliť, aby bol uchránený ústavný poriadok. Opozíciu zároveň obvinil, že ochromila parlament protištátnymi aktivitami.

Predseda prezidentovej vládnucej strany Sila ľudu (PPP) Han Tong-hun krátko na to povedal, že vyhlásenie stanného práva je nesprávne, a prisľúbil tento krok zablokovať. Opozícia označila rozhodnutie prezidenta za protiústavné.

"Vyhlasujem stanné právo na ochranu slobodnej Kórejskej republiky pred hrozbami severokórejských komunistických síl, na odstránenie proseverokórejských protištátnych síl, ktoré našich obyvateľov okrádajú o slobodu a šťastie, a na ochranu slobodného ústavného poriadku," povedal Jun v televíznom vystúpení neskoro večer.

Prezident nespresnil, aké konkrétne opatrenia budú podniknuté. Tlačová agentúra Jonhap informovala o zablokovaní vstupu do parlamentu.

"V krajine budú vládnuť tanky, obrnené transportéry a vojaci so zbraňami a nožmi," vyhlásil líder hlavnej opozičnej Demokratickej strany I Če-mjong. "Ekonomika Kórejskej republiky nenahraditeľne skolabuje. Moji spoluobčania, prosím, príďte k Národnému zhromaždeniu," dodal.

Vojenské velenie Južnej Kórey, ktoré prevzalo viacero právomocí po vyhlásení stanného práva prezidentom Jun Suk-jolom, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán. Informuje agentúra Jonhap.

Jonhap pripomína, že juhokórejská ústava umožňuje prezidentovi vyhlásiť stanné právo v reakcii na potreby ozbrojených síl v čase vojny, ozbrojeného konfliktu, vnútroštátneho ohrozenia alebo vtedy, ak si to vyžaduje verejná bezpečnosť a poriadok.

Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a hlavná opozičná Demokratická strana (DPK), ktorá má väčšinu v parlamente, nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.

Južná Kórea mala po svojom vzniku po druhej svetovej vojne viacero autoritárskych lídrov, od 80. rokov minulého storočia je však považovaná za demokraciu, uviedol Reuters.

Vojenské jednotky vstúpili do juhokórejského parlamentu

Jednotky juhokórejskej armády vstúpili do areálu parlamentu a pokúsili sa vojsť do hlavnej budovy zákonodarného zboru. Udialo sa tak krátko po tom, čo prezident Jun Sok-jol prekvapivo vyhlásil stanné právo. V budove parlamentu prebieha plenárne rokovanie, na ktorom poslanci plánujú reagovať na vyhlásenie stanného práva, informuje TASR podľa správ agentúr Jonhap a AFP.

Na televíznych záberoch bolo vidieť, ako sa vojaci dostali do potýčok s veľkým počtom zhromaždených ľudí, ktorí sa im snažili zabrániť vstúpiť do budovy. Ďalší ľudia vrátane novinárov sa zhromaždili pred areálom a dostali sa do potýčky s parlamentnou strážou a políciou.

Pred hlavnou parlamentnou budovou vojaci postavili aj barikády. Podľa televíznych záberov sú na mieste prítomní aj príslušníci poriadkovej polície.

Pred polnocou miestneho času (16.00 h SEČ) prileteli do parlamentného komplexu aj tri vrtuľníky. Podľa niektorých svedkov z nich vystúpili ozbrojení vojaci.

Prístup do areálu podľa Jonhapu umožnili iba poslancom, zamestnancom parlamentu a akreditovaným novinárom. Podľa televíznych záberov je atmosféra v rokovacej sále pokojná. Jonhap pripomína, že parlament má právomoc stanné právo zrušiť.

Juhokórejský opozičný líder I Če-mjong medzičasom odsúdil rozhodnutie prezidenta vyhlásiť stanné právo. Rozhodnutie označil za nezákonné a vyzval verejnosť, aby sa na protest zhromaždila pri parlamente.

Dodal, že každý, kto aj naďalej koná na príkaz prezidenta Juna a presadzuje dodržiavanie nariadení stanného práva, porušuje zákon, keďže parlament označil vyhlásenie stanného práva za neplatné.

Prezident Jun vyhlásil, že rozhodnutie vyhlásiť stanné právo je potrebné na "obnovu a ochranu" krajiny, ktorá podľa neho vzdoruje vážnym výzvam. Hoci podľa neho stanné právo môže občanom spôsobiť "určité nepríjemnosti", prezident prisľúbil rýchlu "normalizáciu" krajiny.

Prekvapivé oznámenie prezidenta prišlo v čase, keď sa jeho strana a opozícia, ktorá má v parlamente väčšinu nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, ktoré prezident označil za ohrozenie základného fungovania štátnej správy.

Juhokórejský parlament schválil návrh na zrušenie stanného práva

Juhokórejský parlament v utorok večer väčšinou 190 z 300 poslancov schválil návrh na zrušenie stanného práva, ktoré predtým prekvapivo vyhlásil prezident Jun Sok-jol.

Agentúra Jonhap pripomína, že podľa juhokórejskej ústavy musí byť stanné právo zrušené, ak o to požiada parlamentná väčšina.

Z 300 poslancov juhokórejského Národného zhromaždenia bolo prítomných 190 poslancov a všetci prítomní hlasovali za návrh požadujúci zrušenie stanného práva.

Podľa kancelárie predsedu parlamentu U Won-sika je po prijatí návrhu vyhlásenie stanného práva neplatné. Parlamentný komplex podľa neho opúšťajú vojenské jednotky, ktoré sa tam zhromaždili v čase platnosti stanného práva.

Biely dom: Pozorne sledujeme situáciu v Južnej Kórei

Biely dom v utorok oznámil, že pozorne monitoruje situáciu v Južnej Kórei, kde prezident Jun Sok-jol vyhlásil mimoriadne stanné právo. Čínske veľvyslanectvo v Soule po Junovom kroku vyzvalo svojich občanov na opatrnosť.

Jun uviedol, že k vyhláseniu stanného práva sa musel uchýliť, aby bol uchránený ústavný poriadok. Obvinil opozíciu, že protištátnymi aktivitami ochromila parlament. Ten podľa najnovších správ medzičasom odhlasoval zrušenie stanného práva.

"Administratíva je v kontakte s vládou Kórejskej republiky a pozorne sleduje situáciu," oznámil hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť. V Južnej Kórei sa nachádza približne 28.500 amerických vojakov, ktorí krajinu chránia pred susednou Severnou Kóreou, pripomína AFP.

K vyhláseniu stanného práva došlo po tom, ako opozičná Demokratická strana v parlamentnom rozpočtovom výbore schválila návrh zníženia rozpočtu a predložila návrhy na obžalobu štátneho audítora a hlavného prokurátora, upresňuje Jonhap.

Vojenské velenie, ktoré na základe rozhodnutia prezidenta prevzalo viacero právomocí, vydalo dekrét zakazujúci všetky politické aktivity vrátane protestov a činnosti politických strán. Vojenské jednotky po vyhlásení vstúpili do areálu Národného zhromaždenia a pokúsili sa vstúpiť do hlavnej budovy parlamentu. Pred budovou parlamentu boli umiestnené barikády.

Na vyhlásenie stanného práva reagovalo aj čínske veľvyslanectvo v Soule, ktoré svojim občanom v Južnej Kórei odporučilo, aby zachovali pokoj, "zvýšili bezpečnostné povedomie, obmedzili zbytočné vychádzky a boli opatrní pri vyjadrovaní politických názorov".

Ide o prvé vyhlásenie stanného práva od demokratizácie krajiny v roku 1987. Naposledy bolo stanné právo v Južnej Kórei vyhlásené v októbri 1979, píše AP.

Zdroj: spravy.rtvs.sk / pluska.sk / bleskovky.sk / hnonline.sk / YouTube / InfoVojna