VIDEO: Minister životného prostredia Taraba na Rade EÚ hlasoval za európsky zákon o obnove prírody, proti ktorému sa búrili farmári, ale aj on ho najprv odmietal podporiť. Teraz tvrdí, že jeho prijatím získame významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít

Členské štáty EÚ musia na základe zákona o obnove prírody do roku 2030 obnoviť aspoň 30 percent biotopov, ktoré sú v zlom stave. Zákon vo februári prešiel po výrazných ústupkoch lesníkom a poľnohospodárom. Väčšina členských štátov EÚ dala zákonu o obnove prírody v pondelok 17. júna)na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia v Luxemburgu definitívne zelenú. Hlasoval zaň aj zástupca Slovenska – minister životného prostredia Tomáš Taraba (za SNS).

Šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba v marci tvrdil, že Slovensko bude v prípade potreby blokovať kontroverzný zákon o obnove prírody, minulý týždeň hlasoval za. Zákon, ktorý aj vďaka ministrovi prešiel tesnou väčšinou, má mať na Slovensko „finančne pozitívny dopad“, aj keď žiadne nové peniaze neprinesie.

Väčšina členských štátov EÚ dala zákonu o obnove prírody v pondelok (17. júna) na zasadnutí Rady ministrov životného prostredia v Luxemburgu definitívne zelenú. Ide o jedno z najkontroverznejších nariadení Európskej zelenej dohody – stanovuje právne záväzné ciele obnoviť 20 percent poškodených suchozemských a morských ekosystémov EÚ do roku 2030 a všetky ekosystémy do roku 2050.

Cestu na jeho schválenie vydláždila na poslednú chvíľu aj zmena pozície Rakúska, ktorú v nedeľu oznámila viedenská ministerka životného prostredia Leonore Gewessler a v pondelok (17. júna) za zákon skutočne zahlasovala. Rakúska ľudová strana (ÖVP/EPP) ohlásila, že na ňu podá trestné oznámenie za zneužitie funkcie.

Počas rozhodujúceho hlasovania podporilo text aj Slovensko. Ešte v marci, keď mali členské štáty vysloviť formálny súhlas so zákonom, šéf rezortu životného prostredia Tomáš Taraba tvrdil, že Slovensko zákon nepodporuje.

Taraba vtedy potvrdil, že ministri nehlasovali o zákone o obnove prírody, lebo by to neprešlo. Proti zákonu sa predtým vyslovili Taliansko, Holandsko a Švédsko a pridalo sa aj Maďarsko.

„Ak by nebola dostatočná blokačná menšina, tak by sa k nim pridalo aj Slovensko,“ povedal Taraba. Slovensko podľa jeho vtedajších vyjadrení nevidelo dôvod prijať zákon, ktorý vytvára právnu neistotu a možnosť žalovať členské štáty.

„Naša pozícia je zatiaľ taká, že to nepodporujeme,“ odkázal vtedy.

Nakoniec však minister názor zmenil. To spolu so zmenou rakúskej pozície umožnilo, aby zákon prešiel tesnou väčšinou 20 krajín, ktoré predstavujú 66 percent obyvateľov EÚ. Hranica na schválenie kvalifikovanou väčšinou v Rade je 65 percent.

Proti hlasovali Taliansko, Holandsko, Fínsko, Švédsko, Poľsko a Maďarsko. Ak by bol proti ešte jeden štát, zákon by neprešiel.

Taraba: Slovensku zákon prinesie peniaze

Hoci sa text zákona od marca nezmenil, šéf rezortu životného prostredia tvrdí, že Slovensku sa podarilo na európskej úrovni presadiť vlastné záujmy „tak v oblasti ochrany medveďov, ako aj v otázke zákona o obnove prírody“. Podľa neho Európska komisia uznala nový slovenský zákon o eliminácii medveďov za kompatibilný s európskou legislatívou.

„Finálne znenie zákona o obnove prírody vytvára pre Slovensko priestor, že získame významné finančné zdroje na obnovu priemyselne zamorených lokalít napríklad na východe Slovenska v okolí Chemka Strážske. Keďže dnes Slovensko plní ciele obsiahnuté v zákone o ochrane prírody, nebude to mať na našu krajinu negatívny, ale len finančne pozitívny dopad,“ uviedol Taraba.

Podľa europoslanca Michala Wiezika však nový zákon neprinesie nové financie. „Netreba čakať nové rozpočtové kapitoly, od roku 2027 má byť desať percent klasických eurofondov viazaných na projekty na podporu biodiverzity. Istá časť prostriedkov pôjde zrejme aj zo Spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ povedal ešte v marci pre Denník N.

Pri eurofondoch ide napríklad o projekty LIFE, ktoré budú adresnejšie viazané práve na tieto aktivity. Keďže však projekty LIFE vníma rezort životného prostredia kriticky, môže to byť podľa europoslanca problém. „Nepomôžu si, je to dôležitý európsky nástroj na to, aby sa to realizovalo. Pôjde o veľké prostriedky,“ upozornil.

„Také projekty, aké v súčasnosti ministerstvo sabotuje, napríklad na obnovu populácií motýľov alebo korytnačky močiarnej, je presne to, čo bude treba robiť v tomto rámci a bude to záväzné zákonom. Chtiac-nechtiac sa bude musieť aj Tarabovo ministerstvo vrátiť k tomu, aby takéto projekty rozbehlo,“ zdôraznil.

Bez dosahu na poľnohospodárov

O prijatí zákona rozhodlo Slovensko svojím hlasom spoločne s Rakúskom, píše tlačové oodelenie ministerstva.

„Jasne som deklaroval, že Slovensko podporí len znenie zákona, ktorý bude garantovať významnú flexibilitu na lokálnej úrovni a nebude mať dopad na poľnohospodárstvo. Finálna dohoda je vyvážená a vzhľadom na to, že Slovensko už dnes plní požiadavky zákona o ochrane plochy územia, nevidím dôvod, aby sme sa odrezali od možných veľkých financií, ktoré vieme využiť napríklad v prospech dekontaminácie problémových častí Slovenska,“ zdôraznil Taraba.

Za problematickým prijímaním zákona je snaha vyhovieť farmárom, ktorí v posledných mesiacoch protestovali proti zeleným opatreniam. Protesty pokračovali aj pre európskymi voľbami aj napriek tomu, že im Brusel rad za radom environmentálne povinnosti rušil.

Vo verzii, ktorú mali členské štáty na stole, bolo preto množstvo ústupkov pre farmárov a flexibility pre členské štáty. Tie by mohli zatiahnuť za „brzdu“ a zrušiť opatrenia pre farmárov v prípade, že by mala ohroziť produkciu potravín pre európsku spotrebu.

Zákon má za sebou ťažkú cestu. V trialógu, ktorý prebiehal minulý rok v novembri, našli členské štáty, eurokomisia a európski zákonodarcovia dohodu relatívne rýchlo. Pri finálnom schválení Európskym parlamentom však legislatíva narazila na odpor stredopravej Európskej ľudovej strany (EPP), ktorá vyvolala obavy z vplyvu na poľnohospodársky sektor EÚ. Opozíciu neskôr podporili tohtoročné poľnohospodárske protesty.

Napriek vzbure zo strany pravicových zákonodarcov na poslednú chvíľu parlament nakoniec schválil kompromisný text vo februári 329 hlasmi za a 275 proti.

Poslednou prekážkou bolo získanie formálneho súhlasu členských štátov EÚ. V marci však Maďarsko svoj súhlas na poslednú chvíľu stiahlo. Napriek viacerým výzvam a petíciám o jeho prijatie ho vtedy nepodporili Švédsko, Poľsko, Fínsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko a Taliansko. Odvtedy zákon uviazol na mŕtvom bode. Zákon vstúpi do platnosti 20 dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Vicepremiér Tomáš Taraba v pondelkovom vysielaní internetového rádia InfoVojna vysvetlil dôvody, prečo za zákon hlasoval:

Zdroj: euractiv.sk / InfoVojna