...

VIDEO: Poľský prezident Duda spochybnil schopnosť Ukrajiny znovu získať Krym a uznal, že tento polostrov je historicky ruským územím

Varšava je pritom od napadnutia Ukrajiny Ruskom vo februári 2022 jedným z najvytrvalejších podporovateľov Kyjeva a tvrdí, že Ukrajina musí znovu získať kontrolu nad celým svojím územím, aby odradila Moskvu od ďalšej vojenskej agresie.

Poľský prezident Andrzej Duda v piatok vyhlásil, že si nie je istý, či bude Ukrajina schopná znovu získať kontrolu nad Ruskom okupovaným Krymským polostrovom, ale verí, že by mohla znovu získať Doneckú oblasť a Luhanskú oblasť.

Jeho výrok vyvolal vlnu kritiky zo strany politikov poľskej vládnej koalície, informujeme podľa tlačovej agentúry Reuters.

Varšava je od napadnutia Ukrajiny Ruskom vo februári 2022 jedným z najvytrvalejších podporovateľov Kyjeva a tvrdí, že Ukrajina musí znovu získať kontrolu nad celým svojím územím, aby odradila Moskvu od ďalšej vojenskej agresie.

Duda svoj názor zopakoval neskoro večer v rozhovore pre kanál Kanal Zero na platforme YouTube. Na otázku, či verí, že Ukrajina bude skutočne schopná znovu získať Krym, odpovedal: "To je ťažká otázka. Neviem, či ho Ukrajina získa späť, ale verím, že získa späť Doneck a Luhansk.“

Krymský polostrov, ktorý Rusko obsadilo už v roku 2014, osem rokov pred spustením vojenskej invázie v plnom rozsahu, je podľa neho "zvláštnym miestom aj z historických dôvodov, pretože v skutočnosti bol väčšinu času v rukách Ruska".

Viac vo videu:

Celý rozhovor:

Časti Doneckej oblasti a Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny boli v roku 2014 tiež obsadené silami podporovanými Moskvou, a na rozdiel od Krymu sú obliehané aj počas súčasnej agresie. Ukrajina sľubuje, že vo vojne s Ruskom získa späť každý štvorcový kilometer svojho územia vrátane Krymu.

Ukrajinský veľvyslanec v Poľsku Vasyl Zvaryč v sobotu na sociálnej sieti X napísal, že "Krym je a zostane Ukrajinou".

"Deokupácia Krymu je našou úlohou a povinnosťou, ktorú zdieľame so slobodným svetom," dodal ambasádor.

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski uviedol, že "Poľsko uznáva nezávislosť Ukrajiny v rámci jej medzinárodne stanovených hraníc".

Dudove poznámky kritizovali aj ďalší zákonodarcovia z poľskej vládnucej proeurópskej koalície, ktorí sú v inom politickom tábore ako prezident. Duda je spojencom nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS), ktorá prišla o moc vlani v decembri po tom, ako sa jej po voľbách nepodarilo vytvoriť koalíciu.

"Rád by som pánovi Dudovi pripomenul, že v našej krajine sú mestá, ktoré vo svojej histórii patrili Poľsku kratší čas ako inému štátu," uviedol Roman Giertych, zákonodarca z najväčšieho vládneho zoskupenia Občianska koalícia (KO).

Zákonodarca z PiS Radoslaw Fogiel povedal, že takáto kritika Dudových slov je neopodstatnená. "Na otázku o znovuzískaní Krymu Ukrajinou odpovedal priamo, že nevie," tvrdí Fogiel.

"Moje činy a postoj k brutálnej agresii Ruska proti Ukrajine boli a sú jasné od prvého dňa: Rusko porušuje medzinárodné právo, je agresorom a okupantom. Útok Ruska na Ukrajinu a okupácia medzinárodne uznaných území Ukrajiny vrátane Krymu je zločin. Táto vojna nemôže skončiť víťazstvom Ruska. Ruský imperializmus treba zastaviť, poraziť a pre budúcnosť zablokovať. Ukrajina musí vyhrať, pretože túto vojnu musí vyhrať Slobodný svet. Všetci stojíme bok po boku za slobodnú, suverénnu a nezávislú Ukrajinu proti agresii a brutálnemu imperializmu!,“ uviedol Duda na sieti X po kritike aby dal jasne najavo, že podpora banderovského zločineckého režimu je naďalej prioritou Poľska.


Zdroj: hnonline.sk / sk.news-front.su / InfoVojna

Milí diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.