VIDEO: Poľský sudca na protest proti politike Tuskovej vlády, ktorá podľa neho pod vplyvom USA a Británie vedie krajinu do vojny a proti politike Poľska voči Bielorusku a Rusku, utiekol do Bieloruska a požiadal prezidenta Alexandra Lukašenka o azyl

"Návrat do Poľska by znamenal zadržanie vo vykonštruovanom prípade o špionáži," vyhlásil sudca varšavského správneho súdu Tomasz Szmydt vo videu, ktoré zverejnila ruská agentúra RIA Novosti.

Poľská prokuratúra v pondelok oznámila, že začala vyšetrovanie pre podozrenie zo špionáže v prípade sudcu, ktorý utiekol do susedného Bieloruska a údajne tam požiadal o azyl. Prokuratúra to oznámila na sociálnej sieti X. Zároveň spomenula paragraf o špionáži, podľa ktorého mu hrozí najmenej osem rokov väzenia.

Bielorusko, ktoré je spojencom Ruska, v pondelok oznámilo, že poľský sudca Tomasz Szmydt prekročil hranice z Poľska. Vzťahy oboch susedných krajín sú dlhodobo napäté.

Bieloruská štátna agentúra Belta neskôr uviedla, že Szmydt požiadal bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka o azyl.

„Áno, žiadam o status politického utečenca.“ Szmydt pôsobil na varšavskom vojvodskom správnom súde a viedol právne oddelenie Národnej rady sudcov Poľska.

"Je to protest proti politike Poľska voči Bielorusku a Rusku," uviedol Szmydt na tlačovej konferencii v Bielorusku. Tvrdí, že poľská vláda „pod vplyvom USA a Británie vedie krajinu do vojny“.

Sudca Szmydt má podľa korporátnych médií blízko k bývalej vládnej strane Právo a spravodlivosť (PiS). Tá vlani zvíťazila v parlamentných voľbách, ale nedokázala vytvoriť vládu a prišlo o moc. Novú vládu vytvorila súčasná proeurópska koalícia Donalda Tuska.

Na tlačovej konferencii v Minsku Szmydt podľa ruskej agentúry TASS zároveň oznámil, že na post sudcu rezignuje.

Szmydt tvrdí, že k odchodu do Bieloruska ho donútil tlak, ktorému čelil. Vysvetlil, že sa zaoberal prípadmi, ktoré sa týkali polície, armády a tajných služieb a vraj mal prístup k materiálom rôzneho stupňa utajenia vrátane tých prísne tajných.

"Návrat do Poľska by znamenal zadržanie vo vykonštruovanom prípade o špionáži," vyhlásil Szmydt vo videu, ktoré zverejnila ruská agentúra RIA Novosti. "Nebude problém sfalšovať dokumenty a obviniť ma zo špionáže pre Rusko, Bielorusko alebo možno aj Čínu," vysvetlil.

"Ak sa stanem terčom poľskej, americkej alebo britskej rozviedky - tie riešia takéto problémy inými prostriedkami. Môže to byť autonehoda, samovražda alebo niečo iné. Ak chcem žiť, môj návrat je nemožný," povedal Szmydt a prezradil, že "niektorí chcú", aby zamieril "do Veľkej Británie a zmizol tam".

"Vybral som si chvíľu, keď som mohol slobodne prekročiť hranicu; neskôr by som to už asi nedokázal," povedal.

Po tom, ako sa oficiálne vzdal funkcie sudcu, Szmydt poznamenal, že by si najprv chcel "trochu oddýchnuť" v Bielorusku. „Chcel by som Európanom ukázať Bielorusko také, aké ho vidím ja ako cudzinec. Je to veľmi priateľská krajina,“ dodal podľa spravodajského portálu TASS.

Poznamenal, že v Bielorusku nemá nijaké problémy preto, že je Poliak. Do krajiny by rád pozval najmä obyvateľov pobaltských krajín, aby sa presvedčili o tom, že informácie o Bielorusku, ktoré im prinášajú korporátne médiá, sú nepravdivé a neobjektívne. Szmydt vyhlásil, že podporuje mier a dobré vzťahy s Moskvou.

Poľská tajná služva ABW v samostatnom vyhlásení uviedla, že preveruje "rozsah tajných informácií, ku ktorým mal tento sudca prístup".

Mnohí poľskí predstavitelia neskrývali prekvapenie zo Szmydtovho konania. "Som úprimne v šoku... Aj predtým sme mali zradcu. Myslím, že je to podobný prípad," reagoval poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

Odkazoval na poľského vojaka Emila Czeczka, ktorý do Bieloruska utiekol v roku 2021. V marci 2022 bieloruské úrady oznámili, že ho našli mŕtveho. 

V Poľsku Czeczka obvinili z dezercie a poľské ministerstvo obrany poukázalo na to, že problémy so zákonom mal aj pred útekom do Bieloruska.

Vzťahy medzi Poľskom a Bieloruskom sú napäté už niekoľko rokov pre politický útlak v Bielorusku a migračnú krízu na poľsko-bieloruských hraniciach. Ich vzťahy ešte viac ochladli po tom, čo Lukašenko podporil inváziu Ruska na Ukrajinu.

Zdroj: hnonline.sk / tass.com / dennikn.sk / YouTube / InfoVojna