VIDEO: Putin na svojej výročnej tlačovej konferencii vyzval Západ, aby spravil experiment 21. storočia a skúsil zostreliť ruskú nadzvukovú raketu Orešnik. Šéf Kremľa zároveň vyhlásil, že Rusko sa na Ukrajine blíži k splneniu svojich cieľov. Ukrajinskej armáde podľa neho dochádzajú vojaci schopní boja. Zo Zelenským je pripravený rokovať o mieri, ak vypíše na Ukrajine slobodné prezidentské voľby a stane sa v nich víťazom

Pravidelná koncoročná tlačová konferencia ruského prezidenta, v ktorej spravidla bilancuje priebeh roka, sa 19. decembra 2024 koná v priestoroch výstaviska oproti Kremľa, v špeciálne vybudovanom televíznom štúdiu vybavenom množstvom obrazoviek a elektronických tickerov.

Nie je správne vyslovovať akékoľvek predpoklady o tom, ako dlho bude trvať ruská "špeciálna vojenská operácia" na Ukrajine. Uviedol to vo štvrtok na úvod svojej výročnej tlačovej konferencie v Moskve ruský prezident Vladimir Putin.

Podľa Putina sa situácia v bojovej zóne na Ukrajine "zásadne zmenila", pričom ruské jednotky podľa neho zaznamenali postup pozdĺž celej frontovej línie. Zároveň poukázal na "rastúcu kapacitu ruských ozbrojených síl".

Putin tiež vyjadril presvedčenie, že ruské jednotky vytlačia ukrajinských vojakov z ruskej Kurskej oblasti; presný časový rámec však odmietol uviesť.

Ako dodal, škody v Kurskej oblasti vznikli v dôsledku jej oslobodzovania od ukrajinských síl a prisľúbil "kompletnú obnovu". Kurskú oblasť zároveň označil za "najväčší cintorín vozidiel NATO" na svete, cituje ho TASS.

Šéf Kremľa vyhlásil, že Rusko sa na Ukrajine blíži k splneniu svojich cieľov. V priamom prenose ruských televízií ale Putin nedokázal jednoznačne povedať, kedy ruské sily vytlačia ukrajinské jednotky z časti Kurskej oblasti na západe krajiny. Otázku položila občianka, ktorá práve z tejto časti Ruska utiekla po tom, čo do nej na začiatku augusta vstúpila ukrajinská armáda.

„Nepochybujem o tom, že ich (ukrajinské jednotky) vypudia, naši chlapci bojujú každý deň,“ povedal Putin. Pripustil však, že konkrétny dátum povedať nemôže.

Putin však ubezpečoval, že hneď po oslobodení Kurskej oblasti úrady obnovia v regióne infraštruktúru a opravia vojnou spôsobené škody.

Ruský prezident tiež sľúbil, že dá do poriadku tiež všetky náležitosti ruských vojakov, ktorí v Kurskej oblasti bojujú. Tí sa vraj totiž sťažujú, že nemajú rovnaké podmienky ako ich kolegovia, bojujúci priamo na Ukrajine. Nedostávajú vraj napríklad rovnako vysoké platy, ani odmeny za zničenú nepriateľskú techniku.

Putin začal svoju výročnú tlačovú konferenciu ekonomickou témou. Ruská ekonomika je podľa neho napriek hrozbám stabilná a Rusko je vzhľadom na objem svojho hospodárstva na prvom mieste v Európe, píše TASS.

"S ekonomikou ako celkom je situácia v Rusku stabilná napriek vonkajším hrozbám a pokusom nás ovplyvniť," povedal Putin, pripustil však obavy z rýchleho rastu cien. "Inflácia je znepokojivý signál," dodal s tým, že ruská suverenita je založená na ekonomickom raste.

Ruská ekonomika zostáva stabilná bez ohľadu na vonkajšie tlaky, hospodársky rast môže tento rok dosiahnuť 3,9 až štyri percentá a o dva roky osem percent hrubého domáceho produktu, uviedol ruský prezident Vladimir Putin. V úvode svojho dnešného vystúpenia pred novinármi, prenášanom v priamom prenose ruskými televíziami, Putin pripustil vysokú infláciu, blížiacu sa desiatim percentám.

„Celkovo je situácia stabilná a nádejná,“ ubezpečoval ruský prezident svojich spoluobčanov a tvrdil, že ruská ekonomika je teraz „najväčšia v Európe“ a „štvrtá najväčšia vo svete“ a že tieto úspechy prispievajú k upevňovaniu ruskej zvrchovanosti.

Putin pripustil „výstražný signál“ v podobe vysokej inflácie, blížiacej sa desiatim percentám, reálne platy však podľa neho vzrástli ešte viac.

Moderátori debaty však upozornili, že Rusov znepokojuje rast cien v obchodoch, dosahujúci pri niektorých potravinách rádovo desiatky percent. Putin odpovedal, že ponuka na trhu by mala zodpovedať príjmom obyvateľstva, tie však podľa prezidenta rástli rýchlejšie, ako objem na trhu dostupného tovaru. Verí však, že pri zachovaní makroekonomickej stability si Rusko s touto situáciou poradí.

Ruský prezident vyzval Západ, aby postavil svoje moderné systémy protivzdušnej obrany proti novej hypersonickej rakete Orešnik, čo by bol „technologický súboj“. Vladimir Putin sa tak vyjadril k názorom niektorých zahraničných vojenských expertov, ktorí naznačujú, že nová ruská nadzvukoá balistická raketa môže byť ľahko zostrelená západnými systémami protiraketovej obrany.

„Nuž, ak si to tí západní experti, ktorých ste spomenuli, myslia, mali by navrhnúť svojim zamestnávateľom na Západe a v USA, aby uskutočnili technologický experiment. Napríklad high-tech súboj 21. storočia. Nech určia cieľ v Kyjeve, sústredia tam všetky svoje systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany a my ho potom zasiahneme Orešnikom. Uvidíme, čo sa stane. Na takýto experiment sme pripravení. Je pripravená aj druhá strana?“ dodal.

Prezident vysvetlil, že vzhľadom na technické vlastnosti Orešnika a súčasné systémy protiraketovej obrany, ktoré Západ rozmiestnil, by bolo nemožné zastaviť raketu alebo jej hypersonické hlavice po jej odpálení.

Putin naznačil, že výsledky takéhoto „súboja“ by boli veľmi zaujímavé pre Rusko aj pre USA, ktorých systémy protivzdušnej obrany v súčasnosti pôsobia na Ukrajine. Putin dostal aj otázku, prečo sa Orešnik volá práve tak, ako sa volá, na čo sa priznal, že to vlastne nevie.

Ruský prezident zopakoval, že je pripravený hovoriť alebo sa stretnúť so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Na otázku, či by s ním Trump chcel rokovať až vtedy, keď bude Rusko oslabené, Putin uviedol, že podľa neho sa Rusko za posledné dva alebo tri roky iba posilnilo. „Stávame sa skutočne suverénnou krajinou. Nie je veľa tých, od ktorých sme stále závislí.“

Putin odmietol špekulácie, že nedávne zvrhnutie Asadovej vlády s Sýrii džihádistami by sa malo považovať za „porážku“ Ruska. Pripomenul, že Rusko v roku 2015 vyslalo do Sýrie svoje vojenské jednotky, aby zabránilo premene krajiny na „teroristickú enklávu“.

„Svoju misiu sme splnili. Dokonca aj tie frakcie, ktoré bojujú proti Asadovi, sa vnútorne zmenili,“ povedal a poukázal na to, že západné krajiny teraz stoja v rade, aby s nimi nadviazali vzťahy.

Šéf Kremľa poznamenal, že Rusko nemá v Sýrii v podstate žiadne pozemné jednotky a jeho vojenská prítomnosť sa obmedzuje na letectvo a námornú základňu. Dodal, že desaťtisíce príslušníkov sýrskej armády podporovaných kontingentom síl podporovaných Iránom sa bez boja stiahli z Aleppa a mnohých ďalších regiónov, pričom čelia len hŕstke džihádistických bojovníkov.

Ruský prezident tiež prezradil, že Moskva počas krízy pomohla Iránu evakuovať zo Sýrie do Teheránu 4 000 bojovníkov.

Putin priznal, že Sýria čelí „komplikovanej situácii“, a dodal, že Rusko udržiava kontakty so všetkými miestnymi frakciami a regionálnymi partnermi.

Zdôraznil, že budúcnosť ruských vojenských základní v Sýrii závisí od vzťahov s novým vedením krajiny. „Naše záujmy sa musia zosúladiť. Ak tam zostaneme, musíme robiť niečo, čo je v záujme hostiteľskej krajiny,“ povedal prezident a dodal, že Rusko navrhlo svojim partnerom využívať leteckú základňu Humajmím v provincii Lázikíja na dodávky humanitárnej pomoci do Sýrie.

Prezident ruskej federácie označil vraždu ruského generála Igora Kirillova, ktorý velil jednotkám rádiologickej, chemickej a biologickej obrany za „teroristický čin“ a vyčítal západnej tlači, že takéto útoky nikdy neodsúdila.

Rusko je podľa neho „vždy pripravené na rozhovory a kompromisy“, a to aj v otázke Ukrajiny Zdôraznil, že to bol Kyjev, kto odmietol pristúpiť na mierové riešenie. Pripomenul tiež, že Rusko a Ukrajina boli blízko k dosiahnutiu mierovej dohody počas rokovaní v Istanbule na jar 2022, ktoré však stroskotali na zásahu vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona, ktorý Zelenskému povedal, aby „bojoval do posledného Ukrajinca“.

„A presne to robia. Čoskoro im dôjdu tí Ukrajinci, ktorí sú ochotní bojovať,“ poznamenal.

Putin zdôraznil, že ekonomická skupina BRICS nie je nástrojom vytvoreným vyvolanie konfliktu so Západom. „Nepracujeme proti nikomu. Pracujeme v záujme našich záujmov a záujmov členov skupiny.“

V komentári k ruskej kampani na zlepšenie demografie ju Putin označil za kľúčovú výzvu určujúcu budúcnosť krajiny. Uviedol, že Rusko realizuje niekoľko rozsiahlych programov vrátane ponuky väčšieho množstva finančných výhod, ako je materský kapitál a dotácie pre tehotné ženy.

Rusko-čínske vzťahy zohrávajú podľa neho kľúčovú úlohu pri stabilizácii medzinárodných vzťahov, povedal Putin a poznamenal, že Moskva a Peking koordinujú svoje úsilie na globálnej scéne. Dodal, že svojho čínskeho partnera Si Ťin-pchinga považuje za svojho „priateľa“.

Rusko by mohlo rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, keď sa zúčastní na prezidentských voľbách a stane sa „legitímnym“ lídrom, povedal Putin. Zelenského prezidentský mandát vypršal v máji, hoci odmietol hlasovanie s odvolaním sa na stanné právo.

Rusko je pripravené na rozhovory s Kyjevom „bez predbežných podmienok“, ale na základe predbežných výsledkov istanbulských rozhovorov z roku 2022 a „skutočností na mieste“, uviedol Putin. Dodal, že ak chce Ukrajina pokračovať v ceste mierového urovnania, musí vytvoriť legitímnu vládu. „Môžeme podpísať [dokumenty] len s [orgánmi], ktoré sú legitímne,“ povedal ruský líder.

Pravidelná koncoročná tlačová konferencia ruského prezidenta, v ktorej spravidla bilancuje priebeh roka, sa koná v priestoroch výstaviska oproti Kremľa, v špeciálne vybudovanom televíznom štúdiu vybavenom množstvom obrazoviek a elektronických tickerov.

Pred tlačovou konferenciou položili občania Putinovi viac než dva milióny otázok - prostredníctvom telefonátov, textových správ a sociálnych sietí, uvádza ruská štátna agentúra TASS.

Správu aktualizujeme ...

Zdroj: info.sk / pravda.sk / rt.com (1), (2), (3) / YouTube / InfoVojna