Z talárov do žaláru alebo o zrušení trestného stíhania Generálnou prokuratúrou SR v politicky exponovaných kauzách, o politicky motivovaných uzneseniach úzkej skupiny vyšetrovateľov v NAKA, masívnom zasahovaní do práv obvinených & zneužívaní právomocí zo strany štátnych orgánov obmedzovaním osobnej slobody a ústavných práv občanov

Ťažko hovoriť o nedbalosti alebo neznalosti, lebo sa jedná o osoby, ktoré majú právnu kvalifikáciu, prax a právomoci a teda ak niečo urobia v rozpore so zákonom, tak je to zo subjektívneho hľadiska úmyselné konania a má nasledovať ich trestné stíhanie za zneužitie právomocí verejného činiteľa, minimálne však za zanedbanie povinnosti, píše vo svojom článku Gabriel Teleki..

Vystúpenie generálneho prokurátora Žilinku na tlačovej konferencii, kde jeho námestník JUDr. Kandera oznámil zrušenie trestného stíhania obvinených Fica, Kaliňáka, Gašpara a Bödöra v kauze Súmrak bol síce očakávaný na základe návrhov podaných na uplatnenie inštitútov právomocí podľa § 363 Trestného poriadku, ale vyvolalo to hysterickú reakciu provládnych a tendenčných médií mainstreamu.

Kandera detailne vysvetlil akých pochybení sa dopustili v prípravnom konaní nielen vyšetrovateľ, ale aj dozorujúci prokurátor a vysvetlil aj to, aké práva obvinených boli porušené a prečo bolo celé trestné stíhanie od začiatku nezákonné. O tom, že § 363 je pre mnohých neznámy inštitút a že nielen média a politici si ho ani len neprečítali a nechápu jeho právny význam, sa už mnoho diskutovalo.

Rovnako sa k tomuto inštitútu už opakovanie vyjadroval aj samotný Generálny prokurátor a vysvetlil nielen jeho význam, ale aj povinnosti, ktoré z tohto paragrafu vyplývajú pre neho osobne , ako aj to, aké práva tento paragraf dáva obvineným pre ochranu svojich ústavných práv.

Média aj politici však neustále atakujú jeho kompetenciu,ale aj samotný obsah a závery uznesené, ktoré sú v zmysle tohto paragrafu sú vydávané. A tých uznesení nebolo málo. Svedčia o povrchnej, prípadne priamo politicky riadenej práci vyšetrovateľov a masívne zasahovanie do práv obvinených a zneužívania právomocí štátnych orgánov pre obmedzovanie osobnej slobody a ústavných práv občanov. To si média a politici nevšímajú. Vrcholom nekompetentnosti sú pasáže z rozhodnutí súdov, dokonca Najvyššieho súdu, keď v rámci rozhodovania o väzobnom stíhaní si dovoľujú vyslovovať a prejudikovať názory meritórneho významu k vine a ku skutku za ktoré sú obvinení trestne stíhaní. Nielen Generálny prokurátor, ale aj obvinení poukazovali na to, že takéto vyjadrenia sú prekročením kompetencií súdov v prípravnom konaní, ale aj na to, že sú len zárodkom ohniska pre politické a mediálne špekulácie o vine. A ešte k tomu v takom štádiu konania, keď platí prezumcia neviny a nedošlo ani k podaniu obžaloby. Niet čudu, že na takéto vyjadrenia postup orgánov činných v trestnom konaní reagoval aj Robert Fico, ktorý neprejavil ani strach, ani rešpekt pred nezákonnými postupmi OČTK

Trestná zodpovednosť vyšetrovateľa a dozorujúceho prokurátora- Ex offo

Vyplýva priamo z jeho právnej zodpovednosti za zákonné vedenie trestného stíhania v každom jeho štádiu, za to, že dodržiava zákon a trestný poriadok, ktoré určujú aj práva obvinených na svoju obranu, ktoré definujú v akom rozsahu a s akým vymedzením musí byť popísaný skutok za ktoré sa vedie trestné stíhanie a samozrejme aj výroky uznesenia, ktorým sa odôvodňuje zavinenie konkrétnej osoby.

To sú štandardné a zákonné povinnosti vyšetrovateľa aj dozerajúceho prokurátora. Mnohé diskusie už ukázali, že §363 je nedokončený a skutočne by malo analogicky nasledovať rozhodnutie Ex Offo o tom, že za zanedbanie týchto povinností popísaných spôsobom ako je to v uznesení Generálneho prokurátora, by malo nasledovať vyšetrovanie a potrestania verejných činiteľov, ktorým štát zveril právomoci a ktoré oni porušili. Ťažko hovoriť o nedbalosti alebo neznalosti, lebo sa jedná o osoby, ktoré majú právnu kvalifikáciu, prax a právomoci a teda ak niečo urobia v rozpore so zákonom, tak je to zo subjektívneho hľadiska úmyselné konania a má nasledovať ich trestné stíhanie za zneužitie právomocí verejného činiteľa, minimálne však za zanedbanie povinnosti.

Iniciatíva poškodených môže vec zvrátiť a odhaliť skutočný politický zámer

Je možné polemizovať o tom, či Generálny prokurátor na základe poznatkov ktoré vyplývajú z preskúmania kauzy Súmrak alebo iných káuz posudzovaných v rámci inštitútu §363 má byť iniciatívny a postupovať Ex offo. Ale rozhodne je tu priestor pre Roberta Fica, Kaliňáka a spol. na podanie trestného oznámenia na verejných činiteľov a majú právo žiadať nielen o ich potrestanie, ale aj o náhradu spoločenskej a materiálnej ujmy, ktoré tým boli spôsobené. O to viac, že tomu mohol osobne zabrániť aj špeciálny prokurátor Lipšic, ktorý síce mohol hrať pštrosiu politiku o nezávislosti dozorujúceho prokurátora, ale zodpovedá za chod, činnosť a riadenie Špeciálnej prokuratúry.

Prípad Súmrak začal vznesením obvinenia , ktoré vzniesol všetrovateľ NAKA Vereščák. Ten istý Vereščák, ktorý viedol podivné vyšetrovanie a trestné stíhanie vo veci Babylon. Ten istý Vereščák, ktorý spolu s vyšetrovateľom Čurillom si prehadzoval pečiatky, antidatoval rôzne uznesenia , len aby dosiahol obvinenie za akúkoľvek cenu a bez ohľadu na predpísaný zákonný postup a práva obvinených.

Ako ďalej Súmrak?

Obvinenie je zrušené a trestné stíhanie je zastavené. To znamená, že toto rozhodnutie Generálneho prokurátora sa založí do vyšetrovacieho spisu a vyšetrovateľ, ktorý po odchode Vereščáka z polície zdedí tento spis už nebude môcť nič robiť. Detto aj dozorový prokurátor. Naviac ak z iniciatívy obvinených po zrušení obvinenia sa podá trestné oznámenie, prakticky je dôvod na to, aby boli vylúčené všetky štrukturálne zložky polície a prokuratúry pre svoju zaujatosť. A tak špeciálna prokuratúra bude stáť voči zrkadlu s otázkou, aký hysterický a fanatický postup uplatniť aj za podpory a v záujme bigotných mainstreamových médií a politikov.

V danom prípade však tu ešte existuje jedna procesná záhada, ktorá spočíva v právnej subjektivite poškodeného. Poškodený je mimoriadne dôležitou procesnou stranou v každom trestnom konaní. Musí sa vyjadriť ku škode uviesť jej výšku a dať súhlas na trestné stíhanie. Poškodený je vždy konkrétna osoba, ktorá má oprávnenie  toto urobiť výlučne osobným spôsobom. Ani štát nemôže byť zastúpený okrúhlou pečiatkou a hlavičkovým papierom. V trestnom konaní za neho musí vystupovať zástupca, ktorý na základe zákona k tomu má právo.

Uvidíme, či po rozhodnutí Generálneho prokurátora sa objaví zástupca poškodeného a ako sa bude prezentovať na verejnosti…

Katarzia na dohľad

Poškodeným budú len politici, sfanatizované média a pseudoodborníci na právo, či niektorí sudcovia? Tí ktorí v rámci ich štatútu sudcu pre prípravné konanie sa ochotne a nad rámec právomocí vyjadrujú rovnako k meritu  veci a k dôvodnosti trestného stíhania, čim porušujú nielen sudcovskú etiku , ale aj vlastné zverené právomocí. Spoločnosť potrebuje poriadok a ten sa dá nastoliť iba tak, že nikto nebude svoje práva zneužívať, ani nebude porušovať svoje povinnosti. Logicky nikto nemôže očakávať, že zablúdený taxikár v parlamente, bábkoherečka, alebo iní samozvaní experti na ústavné právo z mainstreamu, z ministerských kresiel, alebo dokonca sudcovia ktorí sa hrajú na nedoktnuteľných budú schopní sebareflexie. Nebudú. Bude ich k tomu treba doviesť a usvedčiť….
A to potrebuje konfrontáciu pred verejnosťou a očistu …

Autor: Gabriel Teleki

Zdroj: eurorespekt.sk