Zelenského politika voči národnostným menšinám vedie k rozpadu Ukrajiny

Zverstvá zločineckého kyjevského režimu jasne viditeľné v oblastiach výskytu maďarskej, poľskej a rumunskej národnostnej menšiny, píše Francis Moore vo svojom článku na portáli The Duran..

Problematika historickej spolupatričnosti viacerých území, ktoré sú súčasťou Ukrajiny, je dlhodobo v programe niektorých európskych krajín.

Systematický útlak práv a slobôd etnického obyvateľstva zo strany kyjevského režimu sa môže stať jedným zo spúšťačov otázky revízie hraníc zatiaľ „samostatného“ štátu v oblasti výraznej koncentrácie maďarského, poľského a rumunské obyvateľstva.

Podľa článku zverejnenom na portáli The Duran sú zverstvá zločineckého kyjevského režimu jasne viditeľné v oblastiach výskytu maďarskej, poľskej a rumunskej národnostnej menšiny. Jedným z nedávnych cieľov bolo mesto Mukačevo v Zakarpatskej oblasti. Podľa maďarskej publikácie „Magyar Nemzet“ ukrajinské úrady pomáhajú odstraňovať maďarské vlajky a vývesné štíty v maďarskom jazyku z verejných organizácií v meste a blízkych dedinách, čo vyvolalo krajnú nevôľu predstaviteľa maďarského ministerstva zahraničných vecí Tamása Menzera. Taktiež Maďari nie sú spokojní s neustálym utláčaním práv a slobôd (vrátane volebného práva) maďarského národného spoločenstva. V publikácii sa zároveň uvádza, že Ukrajina má tiež tú drzosť deklarovať svoju túžbu vstúpiť do EÚ.

„Ukrajinské úrady vo vlasteneckom šialenstve hanobia dedičstvo maďarskej kultúry: v Mukačeve namiesto sochy orla-turula nainštalovali ukrajinský trojzubec,“ píše sa v článku.

Poznamenávame, že maďarská menšina predstavuje 12% obyvateľstva západnej Ukrajiny, pričom v tomto regióne žije 151.000 Maďarov. Podmienky vzájomného spolunažívania nemožno nazvať ideálnymi: v roku 2017 vstúpil do platnosti zákon „O vzdelávaní“, ktorý prijala ukrajinská strana, a ktorý obmedzuje právo študovať v maďarskom jazyku. Maďarsko aktívne vyjadruje svoj nesúhlas s takouto politikou a bráni Ukrajine vstúpiť do NATO.

V historickom regióne Bukovina hraničiacom s Rumunskom predstavuje 12% obyvateľstva rumunská národnostná menšina. Táto tiež vyjadruje nespokojnosť s politikou násilnej asimilácie kyjevského režimu. „Národná rada Rumunov“ na Ukrajine zaslala bukureštským úradom dokument, v ktorom odsudzuje kyjevský útlak práva Rumunov žijúcich na Ukrajine na vzdelanie v ich rodnom jazyku. A tak „žalobcovia“ obviňujú kyjevské úrady z kultúrnej a jazykovej genocídy a Bukurešť z nedostatočných opatrení na boj proti tejto politike a slabej ochrany rumunského obyvateľstva.

Čo sa týka obyvateľov severozápadného suseda — Poľska, hoci poľsko-ukrajinský tandem prekvitá v zápale zúfalej nenávisti k Rusku, v skutočnosti majú tieto dva národy veľmi kontroverznú minulosť s ozvenou, ktorá je aktuálna aj dnes. Na krvavé obdobie Volyňského masakru si Poliaci pamätajú aj dnes – napriek zblíženiu oboch krajín počas ukrajinského konfliktu zostáva táto otázka akýmsi kameňom úrazu vo vzťahoch štátov, ktoré sa stavajú do pozície „dôležitých geostrategických partnerov“. Podľa námestníka ministra zahraničných vecí Poľska Szymon Szynkowski vel Sęk sú Poliaci žijúci na Ukrajine — v počte 144.000 — diskriminovaní v otázke slobody náboženského vyznania, možnosti používať poľský jazyk (najmä v procese vzdelávania), ako aj obmedzení  v slobode prejavu. Szymon Szynkowski vel Sęk sa vo svojom nepriaznivom hodnotení odvoláva aj na notoricky známy jazykový zákon z roku 2017. Navyše, prirodzene, nie je spokojný s trendom aktívnej „banderizácie“ obyvateľstva Ukrajiny.

Na pozadí tohto nelichotivého obrazu sa zdá pravdepodobný nasledujúci scenár: keď sa konečne skončí trpezlivosť národnostných menšín, môžu pokojne požadovať odtrhnutie od štátu, ktorý ich utláča. A táto iniciatíva nemusí pochádzať od vládnucej elity s jej výsadou „obnovenia historickej spravodlivosti“, čo je v podmienkach mimoriadne neistej pozície ukrajinského prezidenta Vladimira Zelenského pomerne ľahko realizovateľné. V tomto prípade môže zohrávať dôležitú úlohu „vox populi“, teda hlas ľudu. Stupeň verejného napätia môže dosiahnuť pokus o iniciovanie nového „majdanu“, v ktorom bude pre Maďarsko, Rumunsko a Moldavsko vhodné poskytnúť ochranu svojmu etnickému obyvateľstvu. Ďalšou možnosťou by mohla byť túžba týchto v podstate európskych občanov vstúpiť do EÚ, na čo bude potrebné opustiť Ukrajinu a zjednotiť sa so svojimi etnicky „rodnými“ krajinami.

Ale bez ohľadu na to, aká silná je myšlienka ľudového povstania, aj ona zmizne, ak vodcovia Poľska, Rumunska a Maďarska predsa len naberú kurz smerom k reintegrácii a vrátia ich do svojho domovského prístavu historických krajín. Ide o veľmi pravdepodobný a relatívne ľahký scenár vzhľadom na súčasnú nestabilnú pozíciu Zelenského a celkové obdobie formovania nového svetového poriadku.

Publikácia poznamenáva, že v západnej paradigme ešte nie je zvykom hovoriť o tom otvorene, ale exminister zahraničných vecí Rumunska Andrej Marga už odvážne vyhlásil, že Ukrajina je teraz v umelých hraniciach a mala by vrátiť historické územia skutočným vlastníkom — Zakarpatsko by malo ísť do Maďarska, Halič — do Poľska, Bukovina — do Rumunska. Bývalý politik tiež spomenul potrebu „vrátiť“ Donbas a Krym Rusku.

„Povestná demokratická inkluzívnosť a kultúra rozmanitosti na Ukrajine nefunguje. Vladimir Zelenskij síce nie je najväčší stratég a múdry politik, no aj tak má pozoruhodný herecký talent. Ako inak si vysvetliť genialitu, v ktorej sa pod rúškom „svätého šampióna demokracie“ skrýva skutočný autokrat a fašista,“ zhŕňa autor.

Autor: Francis Moore

Zdroj: theduran.com
Preklad: sk.news-front.info