...

Zelenského režim sa snaží zatiahnuť USA a ďalšie členské štáty NATO do ešte väčšej konfrontácie s Ruskom. USA chcú v rámci vlastnej stratégie spoločne s Ukrajinou a štátmi Západu poraziť Rusko na bojovom poli a tak ho zničiť, vyhlásil Lavrov


Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok večer povedal, že je na Kyjeve, aby vyhovel ruským požiadavkám, a to "demilitarizácii" a "denacifikácii" Ukrajiny. Ak sa tak nestane, rozhodne podľa Lavrova v tejto veci (vojne na Ukrajine) ruská armáda. .


Spojené štáty chcú so svojimi spojencami zo Severoatlantickej aliancie a s Ukrajinou poraziť Rusko na bojovom poli a zničiť ho, uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v rozhovore, ktorý bol zverejnený v pondelok.

"Kroky krajín kolektívneho Západu a (ukrajinského prezidenta Volodymyra) Zelenského, ktorý je ním ovládaný, potvrdzujú globálny charakter ukrajinskej krízy," povedal Lavrov pre ruskú tlačovú agentúru TASS, z ktorej Reuters citoval.

Podľa jeho slov nie je tajomstvom, že "strategickým cieľom Spojených štátov a ich spojencov z NATO je poraziť Rusko na bojisku v rámci mechanizmu na výrazne oslabenie či dokonca zničenie" Ruska.

Ruský prezident Vladimir Putin nariadil útok na susednú Ukrajinu 24. februára a túto inváziu označil za "špeciálnu vojenskú operáciu" zameranú na "denacifikáciu a demilitarizáciu" Ukrajiny –teda na odstránenie hrozieb, ktoré zo strany Kyjeva Moskve hrozili.

Kyjev a jeho západní spojenci tvrdia, že táto vojenská invázia je imperialistickou snahou Ruska o zabratie pôdy cudzieho štátu.

Šéf ruského rezortu diplomacie tiež povedal, že Moskva a Washington v súčasnosti nemôžu udržiavať normálne vzťahy, z čoho Lavrov obviňuje administratívu amerického prezidenta Joea Bidena.

"Je objektívne nemožné udržiavať normálnu komunikáciu s Bidenovou administratívou, ktorá za svoj cieľ deklaruje spôsobiť našej krajine strategickú porážku," uviedol ruský minister zahraničných vecí. Dodal, že "konfrontačné protiruské smerovanie Washingtonu sa stáva čoraz ostrejším a komplexnejším".

Vzťahy medzi Ruskom a USA sú v súčasnosti najnapätejšie za ostatných niekoľko desaťročí. Môže za to ruská vojna na Ukrajine, v dôsledku ktorej uvalil Západ na Moskvu ekonomické sankcie. Washington navyše výrazne vojensky podporuje Kyjev, ktorému v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 1,85 miliardy dolárov dodá i systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany Patriot. Rusko tento krok skritizovalo.

Lavrov: Kyjev má v úmysle vtiahnuť do konfliktu USA a NATO

Kyjevský režim sa snaží zatiahnuť USA a ďalšie členské štáty NATO ešte hlbšie do konfliktu na Ukrajine, pričom ráta s ich čelnou zrážkou s Ruskom. V rozhovore pre agentúru TASS to uviedol ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

„Režim sa zase snaží zatiahnuť Američanov a ostatných členov NATO ešte hlbšie do víru konfliktu, aby tak bola čelná zrážka s ruskou armádou nevyhnutná. Stačí si pripomenúť provokáciu z 15. novembra s pádom ukrajinskej rakety protivzdušnej obrany na územie Poľska, ktorú sa [ukrajinský prezident Vladimir] Zelenskij falošne pokúsil vydávať za ruskú,“ povedal minister. 

„Je dobré, že Washington a Brusel boli vtedy dosť múdri, aby nenaleteli na tento trik. Tento incident však ukázal, že režim sa nezastaví pred ničím.“

Šéf ruskej diplomacie dodal, že Moskva neprestane varovať svojich nepriateľov na Západe pred nebezpečenstvom eskalácie ukrajinskej krízy.

„Pri kontingente, ktorý vytvorili v Kyjeve, zostáva riziko nekontrolovaného vývoja situácie veľmi vysoké. Je dôležité zabrániť katastrofe,“ podotkol Lavrov.

Politika Západu zameraná na totálne zadržiavanie Ruska je mimoriadne nebezpečná, nesie so sebou riziko skĺznutia do priameho ozbrojeného stretu jadrových mocností. Na Západe sa podľa neho neustále rozbiehajú „nezodpovedné špekulácie, že Rusko sa chystá použiť jadrové zbrane proti Ukrajine“.

„Hovoríme o niečom úplne inom: smerovanie Západu k úplnému zadržaniu našej krajiny je mimoriadne nebezpečné. Nesie riziko, že skĺzne do priameho ozbrojeného stretu jadrových mocností,“ zdôraznil ruský minister zahraničných vecí.

Lavrov: Ak Kyjev nevyhovie požiadavkám Moskvy, rozhodne ruská armáda

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v pondelok večer povedal, že je na Kyjeve, aby vyhovel ruským požiadavkám, a to "demilitarizácii" a "denacifikácii" Ukrajiny. Ak sa tak nestane, rozhodne podľa Lavrova v tejto veci (vojne na Ukrajine) ruská armáda. Informuje agentúra Reuters a stanica Sky News.

"Naše návrhy na demilitarizáciu a denacifikáciu území ovládaných (ukrajinským) režimom a elimináciu hrozieb, akú predstavujú voči ruskej bezpečnosti, zahŕňajúcej aj naše nové územia, sú nepriateľovi dobre známe," povedal Lavrov, ktorého citovala ruská štátna agentúra TASS.

"Je to jednoduché: Splňte ich pre svoje vlastné dobro. Inak o tejto otázke rozhodne ruská armáda," dodal.

Podľa Sky News tak Kremeľ reagoval na pondelňajší rozhovor ukrajinského ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu pre agentúru AP. Kuleba v ňom uviedol, že Kyjev chce do konca februára, a teda výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, usporiadať tzv. mierový summit, a to pravdepodobne na pôde Organizácie Spojených národov (OSN).

Na otázku, či bude na summit pozvané aj Rusko, Kuleba odpovedal, že je potrebné, aby sa táto krajina najprv zodpovedala za svoje vojnové zločiny na medzinárodnom súde. Zároveň bagatelizoval tvrdenia Moskvy o jej pripravenosti na dialóg. "(Rusko) pravidelne hovorí o tom, že je pripravené rokovať, nie je to však pravda, lebo všetko, čo robí na bojisku, dokazuje opak," povedal.

Zdroj: hnonline.sk / tvnoviny.sk / sk.news-front.info

Milí diskutéri, podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.